Francúzska revolúcia a pád starého režimu

Príbeh moderných dejín sa začal koncom 18. storočia vo Francúzsku, ktoré zápasilo s hospodárskymi problémami. Kráľ Ľudovít XVI. chcel riešiť finančnú krízu novými daňami, preto v máji 1789 zvolal generálne stavy. Rozpory medzi privilegovanou šľachtou a nespokojným meštianstvom, ktoré tvorilo tretí stav, viedli k vyhláseniu Národného zhromaždenia. Skutočným začiatkom revolúcie sa stal 14. júl 1789, keď Parížania dobyli väznicu Bastila. Revolucionári prijali dôležitý dokument Deklarácia práv človeka a občana, ktorý hlásal rovnosť a slobodu. Francúzsko sa najskôr stalo konštitučnou monarchiou, no po uväznení kráľa bola v roku 1792 vyhlásená republika. Do čela krajiny sa neskôr dostali radikálni jakobíni, ktorých viedol Maximilián Robespierre. Toto obdobie sa do dejín zapísalo ako jakobínsky teror, počas ktorého pod gilotínou skončili tisíce ľudí vrátane samotného kráľa.

Éra Napoleona Bonaparteho

Chaos v krajine ukončil až mladý generál Napoleon Bonaparte, ktorý uskutočnil v roku 1799 štátny prevrat. V roku 1804 sa nechal vyhlásiť za cisára a vydal občiansky zákonník Code Civil, v ktorom potvrdil rovnosť občanov pred zákonom. Napoleon bol geniálnym stratégom a viedol víťazné vojny proti európskym mocnostiam. Legendárnou sa stala najmä bitka pri Slavkove v roku 1805, známa aj ako bitka troch cisárov. Jeho moc však podlomila neúspešná výprava do Ruska v roku 1812, kde francúzsku armádu zničil mráz a ruská stratégia. Definitívnu porážku utrpel Napoleon v roku 1815 v bitke pri Waterloo. Po jeho páde sa víťazné mocnosti stretli na rokovaní známom ako Viedenský kongres, aby určili nové usporiadanie Európy a dohodli sa na vzájomnej pomoci v rámci spojenectva Svätá aliancia.

Cárske Rusko a jeho premeny

Zatiaľ čo západná Európa sa modernizovala, v Rusku pretrvával absolutizmus. V roku 1825 sa skupina mladých dôstojníkov pokúsila o prevrat, ktorý poznáme ako povstanie dekabristov, no cár Mikuláš I. ho tvrdo potlačil. Rusko sa snažilo posilniť svoj vplyv, čo viedlo ku konfliktu s európskou koalíciou v rokoch 1853 – 1856, nazývanom krymská vojna. Po porážke Ruska si nový cár Alexander II. uvedomil potrebu zmien a v roku 1861 zrušil nevoľníctvo. Rusko tak začalo cestu k hospodárskej modernizácii, hoci stále zápasilo s vnútornou zaostalosťou.

Revolučná vlna a Jar národov

Myšlienky slobody a národného sebaurčenia v Európe naďalej silneli pod vplyvom smerov ako liberalizmus a nacionalizmus. V roku 1830 vypukla revolúcia vo Francúzsku, ktorá sa rýchlo rozšírila aj do iných krajín. Najväčší výbuch nepokojov však nastal v rokoch 1848 až 1849, čo nazývame Jar národov. V habsburskej monarchii musel mladý cisár František Jozef I. čeliť maďarskej revolúcii a národným požiadavkám Slovanov. Maďarský odboj bol nakoniec porazený až v roku 1849 v bitke pri Világoši s pomocou ruskej armády. Hoci boli revolúcie vojensky potlačené, priniesli dôležité zmeny, napríklad zrušenie poddanstva.

Zjednotenie Talianska a Nemecka

Druhá polovica 19. storočia priniesla vznik dvoch nových veľmocí. O zjednotenie rozdrobeného Talianska sa zaslúžili najmä politik Camillo Cavour a revolucionár Giuseppe Garibaldi. V roku 1861 bolo slávnostne vyhlásené Talianske kráľovstvo. Podobný proces prebehol v nemeckých štátoch, kde hlavnú úlohu zohral pruský kancelár Otto von Bismarck, prezývaný „železný kancelár“. Ten zjednotil krajinu „železom a krvou“ po víťazných vojnách s Rakúskom a Francúzskom. V roku 1871 bolo vo Versailles vyhlásené jednotné Nemecké cisárstvo.

Americká cesta k veľmoci

V zámorí sa medzitým rodila nová mocnosť. Trinásť amerických kolónií sa vzbúrilo proti britskej nadvláde, čo vyvrcholilo 4. júla 1776 prijatím dokumentu Deklarácia nezávislosti. Prvým prezidentom USA sa stal George Washington. V polovici 19. storočia však krajinu rozdelil spor o charakter štátu a otroctvo, čo viedlo k občianskej vojne známej ako Sever proti Juhu. Pod vedením prezidenta menom Abraham Lincoln zvíťazil priemyselný Sever a v USA bolo zrušené otroctvo. Po vojne pokračovalo osídľovanie západu, čo tragicky postihlo pôvodných obyvateľov, ktorými boli Indiáni.

Priemyselná revolúcia, veda a kultúra

Celé toto obdobie sprevádzala priemyselná revolúcia, ktorá vďaka využitiu pary a neskôr elektriny úplne zmenila spôsob výroby. Spoločnosť sa rozdelila na bohatých majiteľov tovární a chudobných robotníkov, čo viedlo k vzniku učenia zvaného socializmus. 19. storočie bolo aj vekom úžasných objavov. Thomas A. Edison vynašiel žiarovku a srbský génius Nicola Tesla ovplyvnil modernú vedu svojimi výskumami elektriny. V medicíne zachraňoval životy Louis Pasteur a vedu o rádioaktivite posunula vpred Mária Curie Sklodowská.

Umenie sa tiež dynamicky menilo. Od prísneho klasicizmu a vznešeného empíru k citovému smeru romantizmus. Neskôr umelci v rámci realizmu zobrazovali každodenný život a na konci storočia priniesol impresionizmus snahu zachytiť okamžitú atmosféru a dojem. Posledným veľkým štýlom tohto obdobia bola ozdobná secesia.