Začiatky národného povedomia

Na konci 18. storočia sa v Európe začalo šíriť presvedčenie, že človek nie je len príslušníkom stavu či náboženstva, ale prirodzeným členom národa. Toto silnejúce národné povedomie sa opieralo o ľudovú kultúru a najmä o spoločný jazyk. Vtedajšia Habsburská monarchia však bola mnohonárodnostným štátom, kde mali dominantné postavenie Nemci a Maďari. Samotné Uhorsko opísal učenec Ján Čaplovič ako „Európu v malom“ kvôli nesmiernej pestrosti národov a náboženstiev, ktoré tu žili vedľa seba. Slováci sa tak v tomto období vydali na zložitú cestu k vlastnej národnej identite.

Prvá generácia – vek rozumu a prvá slovenčina

Prvá fáza národného hnutia sa formovala v období, ktoré nazývame osvietenstvo, kedy sa kládol dôraz na rozum a vzdelávanie ľudu. Hlavnou osobnosťou tejto generácie bol katolícky kňaz Anton Bernolák, ktorý pochopil, že bez jednotného jazyka sa Slováci nebudú môcť kultúrne rozvíjať. V roku 1787 uskutočnil prvú úspešnú kodifikáciu spisovnej slovenčiny na báze kultúrnej západoslovenčiny. Aby sa tento jazyk šíril medzi ľudí, vzniklo v meste Trnava v roku 1792 Slovenské učené tovarišstvo. Významným spolupracovníkom Bernoláka bol Juraj Fándly, ktorý písal praktické príručky pre roľníkov, zatiaľ čo evanjelickí vzdelanci v tom čase naďalej používali ako literárny jazyk biblickú češtinu.

Druhá generácia – sila slovanskej vzájomnosti

V prvej polovici 19. storočia vystriedal vek rozumu romantizmus, ktorý priniesol dôraz na city a históriu. Druhá generácia národovcov sa nadchla myšlienkou, ktorú poznáme ako slovanská vzájomnosť. Jej predstavitelia vnímali Slovanov ako jeden veľký národ, ktorého členovia si majú pomáhať. Najvýznamnejšou osobnosťou bol básnik Ján Kollár, ktorý vo svojich dielach oslavoval slovanskú jednotu. Spolu s ním pôsobil vedec Pavol Jozef Šafárik, ktorý skúmal dejiny a kultúru Slovanov. V tomto období však rástla aj maďarizácia, teda snaha maďarských politikov pretvoriť Uhorsko na jednonárodný štát, čo nútilo slovenských vzdelancov k užšej spolupráci.

Tretia generácia – Štúrovci a cesta k politike

Najúspešnejšou skupinou slovenského hnutia boli štúrovci, ktorých viedol charizmatický Ľudovít Štúr. Štúr si uvedomil, že Slovákov môže zjednotiť len jazyk bližší ľudu, a preto v roku 1843 v Hlbokom s priateľmi dohodol nový spisovný jazyk. Za základ si zvolili stredoslovenské nárečia. K hlavným spolupracovníkom patrili Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Na podporu národného života založili celonárodný spolok Tatrín a od roku 1845 začali vychádzať prvé politické noviny – Slovenské národné noviny. Štúrovská slovenčina však bola postavená na fonetickom princípe, ktorý neskôr upravil Martin Hattala zavedením etymologického pravopisu s ypsilonom.

Revolučné roky 1848 – 1849

V roku 1848 zasiahla celú Európu vlna revolúcií. Nepokoje vypukli aj v mestách Viedeň a Pešť, pričom hlavnými požiadavkami boli občianske slobody a zrušenie poddanstva. Slováci dňa 11. mája 1848 vyhlásili v meste Liptovský Svätý Mikuláš svoj politický program nazvaný Žiadosti slovenského národa. Keďže uhorská vláda na tieto požiadavky odpovedala zatykačom na vodcov hnutia, Štúr a jeho spoločníci odišli do Prahy na Slovanský zjazd. Vo Viedni bola založená Slovenská národná rada ako prvý národný politický orgán a začali sa organizovať ozbrojení dobrovoľníci. Nový mladý cisár František Jozef I. prisľúbil Slovákom pomoc proti maďarským revolucionárom, ktorí boli nakoniec porazení pri meste Világoš v roku 1849.

Od Memoranda k Matici slovenskej

Po revolúcii nastalo obdobie útlmu a prísnej kontroly, ktoré nazývame neoabsolutizmus. Slováci sa k politike vrátili až v roku 1861, keď bolo prijaté Memorandum slovenského národa. Toto zhromaždenie sa konalo v meste Turčiansky Svätý Martin a jeho kľúčovou požiadavkou bola územná autonómia, nazvaná Hornouhorské slovenské Okolie. Hoci táto požiadavka nebola splnená, podarilo sa v roku 1863 založiť celonárodnú kultúrnu inštitúciu Matica slovenská. Jej prvým predsedom bol Štefan Moyzes a podpredsedom Karol Kuzmány. V tomto období vznikli aj tri slovenské gymnáziá, z ktorých prvé bolo v meste Veľká Revúca. Celý tento sľubný rozvoj bol násilne zastavený v roku 1875, keď maďarská vláda Maticu aj gymnáziá zrušila.

Metafora pre pochopenie: Slovenské národné hnutie si môžeme predstaviť ako stavbu spoločného domu. Bernolákovci položili prvé pevné základy v podobe spisovného jazyka. Kollárovci postavili steny, ktorými nás prepojili so susednými slovanskými rodinami. Štúrovci dom zastrešili a otvorili v ňom politické okná do sveta. Hoci prišla veľká revolučná búrka a neskôr obdobie mrazivého útlmu, Matica slovenská sa stala bezpečnou izbou, v ktorej sa národná kultúra uchovala aj pre budúce generácie.