Rakúsko-Uhorsko a osud Slovákov (1867 – 1914)

Vznik dualizmu a nové usporiadanie štátu

Príbeh tejto historickej etapy sa začína vojenským neúspechom v roku 1866, keď pruské vojská porazili rakúske cisárstvo v bitke pri Hradci Králové. Oslabený panovník bol nútený rokovať s maďarskými politikmi o novom usporiadaní krajiny, čo v roku 1867 viedlo k udalosti známej ako rakúsko-uhorské vyrovnanie. Týmto aktom sa habsburská monarchia rozdelila na dva rovnocenné štáty a vzniklo Rakúsko-Uhorsko. Štátny systém dostal názov dualizmus, čo znamenalo, že monarchia mala dve centrá moci. Hranicu medzi týmito časťami tvorila rieka Litava, podľa ktorej sa rakúska časť nazývala Predlitavsko a uhorská časť Zalitavsko. Na čele oboch celkov stál spoločný panovník, ktorým bol František Jozef I.. Hoci mali oba štáty vlastné vlády a snemy, spájali ich tri spoločné ministerstvá: ministerstvo zahraničných vecí, vojny a financií. Rozdelenie potvrdila aj korunovácia panovníka za uhorského kráľa v roku 1867 v meste Budín. Onedlho nato, v roku 1873, vzniklo spojením troch miest dnešné hlavné mesto Uhorska – Budapešť.

Tlak maďarizácie a útok na slovenské školstvo

Po vyrovnaní sa postavenie Slovákov v Uhorsku výrazne zhoršilo, pretože maďarskí politici sa usilovali vytvoriť jednonárodný štát. Hoci nový národnostný zákon z roku 1868 formálne sľuboval práva aj iným národom, v skutočnosti sa nedodržiaval a štátnym jazykom sa stala maďarčina. Nastalo obdobie silnejúceho tlaku, pre ktorý sa ujal názov maďarizácia. Najtvrdšie rany dostalo slovenské školstvo a kultúra, keď v rokoch 1874 až 1875 uhorská vláda postupne zatvorila tri slovenské gymnáziá. Najväčšia kultúrna ustanovizeň Slovákov, Matica slovenská, bola zrušená v roku 1875 a jej majetok bol zabavený. Až do rozpadu monarchie v roku 1918 neexistovala v Uhorsku žiadna slovenská stredná škola. Situáciu ešte viac zhoršili neskoršie školské, takzvané Apponyiho zákony z roku 1907, ktoré nútili žiakov ovládať maďarčinu slovom aj písmom už na základných školách.

Politické aktivity a zápas o národné práva

Napriek útlaku sa slovenský národný život nezastavil, hoci sa presunul do nových centier. Hlavným strediskom aktivít sa stal Turčiansky Sv. Martin, kde v roku 1871 vznikla Slovenská národná strana. Jej významným predstaviteľom bol Svetozár Hurban Vajanský, ktorý sa pri hľadaní pomoci spoliehal najmä na Rusko. Inú cestu si zvolili mladí vzdelanci nazývaní hlasisti, ktorých názory formoval profesor Tomáš Garrigue Masaryk v Prahe. Tí videli záchranu v spolupráci s Čechmi, čo podporovala aj organizácia Českoslovanska jednota založená v roku 1896. Na začiatku 20. storočia, presnejšie v roku 1905, vznikla Slovenská ľudová strana, ktorú viedol rímskokatolícky kňaz a politik Andrej Hlinka. Kultúru udržiavali pri živote rôzne spolky, ako napríklad ženský spolok Živena, náboženský Spolok sv. Vojtecha v Trnave alebo vedecká Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorej predsedom bol všestranný vedec Andrej Kmeť.

Černovská tragédia a medzinárodný ohlas

Najtragickejšia udalosť tohto obdobia sa odohrala v roku 1907 v obci Černová, ktorá je dnes súčasťou Ružomberka. Miestni obyvatelia si postavili kostol a žiadali, aby ho posvätil ich rodák Andrej Hlinka, ktorého však biskup zbavil úradu. Keď dedinčania vlastnými telami bránili vjazdu cudzích kňazov, maďarskí žandári spustili do davu streľbu, pričom usmrtili pätnásť ľudí. Táto krvavá udalosť vyvolala vlnu odporu po celom svete. Na obranu Slovákov sa postavili významné svetové osobnosti, ako napríklad nórsky spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny Björnstjerne Björnson alebo škótsky historik R. W. Seton Watson. Vďaka ich protestom sa o národnom útlaku v Uhorsku dozvedela celá Európa i Amerika.

Modernizácia, priemysel a vysťahovalectvo

Súbežne s politickým zápasom prebiehala v krajine industrializácia, teda rozvoj priemyslu a tovární. Hoci Uhorsko zaostávalo za Rakúskom, na území dnešného Slovenska vznikali moderné podniky, najmä v meste Bratislava. Medzi najznámejšie patrila továreň na výbušniny Dynamit Nobel, rafinéria Apollo či čokoládovňa Stollwerck. Modernú dobu ohlasoval aj rozvoj dopravy, budovanie železnice a prvé električky. Napriek rozvoju priemyslu bola chudoba na vidieku taká veľká, že koncom 19. storočia vypuklo masové vysťahovalectvo. Za lepším životom odišlo do zámoria, predovšetkým do USA, takmer pol milióna Slovákov, najmä z oblastí ako Spiš či Orava. V Amerike si Slováci zakladali vlastné spolky a noviny, ktoré nepodliehali štátnej kontrole, teda tam neexistovala žiadna cenzúra. Najvýznamnejšou organizáciou sa stala Slovenská liga založená v roku 1907 v Clevelande, pri zrode ktorej stál aj Štefan Furdek. Medzi úspešných krajanov patril i vynálezca bezdrôtovej telegrafie Jozef Murgaš, ktorý v štáte Pensylvánia výrazne prispel k objavu rádia.

Analógia pre pochopenie: Predstavte si Rakúsko-Uhorsko ako jedno auto s dvoma vodičmi, ktorí majú spoločný motor (ministrov) a jedného majiteľa (cisára), ale každý z nich sa snaží točiť volantom iným smerom a ten, ktorý ovláda uhorskú stranu, sa snaží prinútiť všetkých pasažierov hovoriť len jeho jazykom.