Prvá svetová vojna a cesta k vzniku spoločného štátu

V predvečer svetovej vojny. Na začiatku 20. storočia bola Európa rozdelená na dva znepriatelené tábory. Už v roku 1882 vznikol Trojspolok, ktorý tvorilo Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko. Ako protiváha tomuto zoskupeniu vznikla v roku 1907 definitívna podoba bloku nazývaného Trojdohoda, kde sa spojili Francúzsko, Rusko a Anglicko. Hlavným motorom napätia bol boj o kolónie a politický vplyv vo svete. Rakúsko-Uhorsko, ktoré žiadne kolónie nemalo, sa snažilo posilniť svoju pozíciu aspoň na polostrove Balkán. Ten bol v tom období označovaný ako „sud s pušným prachom“, pretože tu dochádzalo k častým konfliktom, vrátane balkánskych vojen, ktoré prekreslili mapu regiónu a viedli k vzniku štátu Albánsko.

Život počas 1. svetovej vojny. Bezprostrednou zámienkou na vypuknutie najväčšieho konfliktu v dejinách sa stal atentát na následníka trónu, ktorým bol František Ferdinand d’Este. K tomuto útoku došlo 28. júna 1914 v meste Sarajevo. Presne o mesiac neskôr, 28. júl 1914, vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku. Pôvodné predstavy o rýchlom postupe nemeckých vojsk cez Belgicko sa čoskoro rozplynuli a konflikt sa zmenil na zdĺhavú formu boja, ktorú nazývame zákopová vojna. Najkrvavejšie bitky sa odohrali na rieke Marne alebo pri meste Verdun. Technický pokrok priniesol do boja hrôzostrašné novinky, ako boli anglické tanky, nemecké ponorky či smrtiaci bojový plyn yperit.

Rok 1917 a ruská revolúcia. Zásadný obrat vo vojne nastal v roku 1917. Na stranu Dohody sa pridali USA, pričom ich prezident Woodrow Wilson predstavil mierový program zhrnutý v 14 bodoch. Naopak, na východe sa situácia skomplikovala kvôli vnútorným nepokojom v Rusku. Po abdikácii cára, ktorým bol Mikuláš II., sa k moci po októbrovej revolúcii dostali boľševici. Ich vodcom bol V. I. Lenin a presadili okamžité ukončenie bojov. Rusko následne v marci 1918 podpísalo s centrálnymi mocnosťami nevýhodný Brestlitovský mier a z vojny vystúpilo. Celý globálny konflikt sa oficiálne skončil až 11. novembra 1918, kedy Rakúsko-Uhorsko a Nemecko prijali podmienky prímeria. Bežní ľudia počas týchto štyroch rokov trpeli hladom, pretože bol zavedený prídelový systém a štátne orgány prísne kontrolovali informácie cez nástroj zvaný cenzúra.

Odboj Slovákov a Čechov. Slovenskí politici si uvedomovali, že porážka monarchie je šancou na zmenu. Začal sa formovať domáci aj zahraničný odboj. Kľúčovými osobnosťami v cudzine boli filozof Tomáš Garrigue Masaryk, vedec a letec Milan Rastislav Štefánik a diplomat Edvard Beneš. Títo muži založili v roku 1916 v meste Paríž najvyšší politický orgán odboja s názvom Československá národná rada. Aby presvedčili dohodové veľmoci o podpore nového štátu, vytvorili dobrovoľnícke vojenské jednotky – česko-slovenské légie. Títo vojaci sa preslávili najmä v Rusku v bitke pri ukrajinskej obci Zborov. Významnú úlohu zohrali aj krajania v Amerike, ktorí podpísali dokumenty o budúcom usporiadaní, z ktorých najznámejšia je Pittsburská dohoda z mája 1918.

Na ceste k spoločnému štátu. Na domácej pôde sa aktivita politikov stupňovala s blížiacim sa koncom vojny. Už na 1. mája 1918 sa v meste Liptovský Sv. Mikuláš konalo verejné zhromaždenie, kde bola verejne vyslovená požiadavka na spoločný štát s Čechmi. V máji sa v Martine zišli tajne aj ďalší predstavitelia, ktorých viedol Matúš Dula. V októbri 1918 Masaryk odovzdal americkej vláde dôležitý dokument, ktorý poznáme ako Washingtonská deklarácia, deklarujúci demokratické zásady nového štátu. Kľúčový sa stal 28. október 1918, kedy bola v Prahe vyhlásená samostatná Československá republika.

Zavŕšenie štátnosti a mierové usporiadanie. Slovenskí predstavitelia, ktorí nemali o udalostiach v Prahe kvôli informačnej blokáde správy, sa zišli o dva dni neskôr, teda 30. októbra 1918. Miestom stretnutia bol Turčiansky Sv. Martin, kde bola prijatá Deklarácia slovenského národa. Týmto dokumentom sa Slovensko oficiálne odtrhlo od Uhorska a prihlásilo sa k spoločnému štátu s českým národom. Po vojne bol nastolený nový Versailleský mierový systém, ktorý mal zabrániť ďalším konfliktom. Definitívnu bodku za hranicami Slovenska a Maďarska dala až Trianonská mierová zmluva podpísaná dňa 4. jún 1920. Týmto sa skončila éra habsburskej monarchie a pre oba národy sa začala nová etapa moderných dejín.

Analógia pre pochopenie: Predstavte si Európu pred vojnou ako dve veľké školské partie, ktoré medzi sebou súperili o to, kto bude mať na dvore hlavné slovo. Keď však v Sarajeve „padla prvá facka“, strhla sa obrovská bitka, do ktorej sa postupne zapojili takmer všetci. Po štyroch rokoch hádok a vyčerpania sa staré partie rozpadli a namiesto nich vznikli úplne nové, menšie skupinky, ktoré si sľúbili, že si už budú vládnuť samy. Takouto novou skupinkou bolo aj spoločné Slovensko a Česko.