Veľké upratovanie sveta: Parížska mierová konferencia

V januári 1919 sa v Paríži stretli zástupcovia 27 štátov, aby sa dohodli, ako bude svet vyzerať po hroznej vojne. Hoci tam bolo veľa ľudí, o všetkom dôležitom rozhodovala tzv. Rada piatich – najvyšší politici USA, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Japonska.

Súboj názorov: Tiger vs. Vizionár

Hlavné slovo mali dvaja muži s úplne odlišným pohľadom na vec:

• Georges Clemenceau (Francúzsko): Prezývali ho „Tiger“. Chcel Nemecko čo najviac oslabiť, aby už nikdy nemohlo zaútočiť. Razil heslo, že s Nemeckom sa nediskutuje.

• Woodrow Wilson (USA): Bol to profesor a vizionár, ktorý získal Nobelovu cenu mieru. Navrhol založiť Spoločnosť národov, kde by štáty riešili spory radšej rozhovorom než zbraňami. Varoval, že ak Nemecko príliš ponížia, bude sa chcieť v budúcnosti pomstiť.

Tvrdé podmienky a nová mapa

Nemecko nakoniec dostalo veľmi prísny „účet“ za vojnu. Stratilo svoje kolónie, flotilu, veľkú časť baní a jeho armáda bola drasticky obmedzená.

Vďaka týmto dohodám vznikla úplne nová mapa Európy, na ktorej sa objavili nové štáty, medzi nimi aj naše Česko-Slovensko, ale aj Poľsko či Juhoslávia.

Mier, ktorý nebol pre všetkých spravodlivý

Tento nový poriadok sa nazýva versailleský mierový systém. Problémom bolo, že porazené krajiny ho prijali s veľkou nevôľou. Európa sa tak od začiatku rozdelila na tých, ktorí boli spokojní, a tých, ktorí sa cítili ponížení a chceli zmeny. Už vtedy niektorí politici, ako napríklad Winston Churchill, varovali, že tento systém je krehký ako budova z blata.