Dnes sa prenesieme do roku 1848. Predstavte si, že celá Európa je ako tlakový hrniec, ktorý práve vybuchol. Hovoríme tomu „Jar národov“. Prečo? Pretože ľudia od Paríža až po Pešť chceli viac slobody. V Bratislave, ktorá bola vtedy sídlom uhorského snemu, to začalo vrieť už na jeseň 1847. Prichádzal sem aj Ľudovít Štúr, vtedy poslanec za mesto Zvolen. Štúr cítil, že sa mení doba – hovoril, že stojíme na hranici dvoch vekov: jedného, ktorý zapadá (kde majú práva len vyvolení), a druhého, ktorý svitá (kde budú mať práva všetci).

Čo sa vlastne stalo v marci? V marci 1848 vypukla revolúcia vo Viedni aj v Pešti. Maďarskí revolucionári chceli nezávislosť od Viedne a občianske práva. Uhorský snem skutočne prijal dôležité zákony: zrušil sa rozdiel medzi pánmi a poddanými pred zákonom a hlavne – zrušilo sa poddanstvo. Ale pozor, neplatilo to úplne pre všetkých roľníkov. Slováci sa potešili, ale rýchlo zistili, že maďarská revolúcia myslí hlavne na Maďarov. Keď žiadali svoje práva, narazili na odpor.

Žiadosti slovenského národa a zatykač. Štúrovci pochopili, že musia konať. Zvolali veľké zhromaždenie do Liptovského Svätého Mikuláša. Dňa 11. mája 1848 tam vyhlásili dokument, ktorý sa volá Žiadosti slovenského národa. Čo chceli?

1. Aby sme mali vlastný snem a úradnú slovenčinu.

2. Aby sa zrušilo poddanstvo pre úplne všetkých.

3. Žiadali rovnosť národov – aby jeden národ nevládol nad druhým.

Odpoveď uhorskej vlády bola tvrdá. Vyhlásili stanné právo a vydali zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu. Tí museli utekať do Čiech, lebo tam uhorská vláda nemala dosah. Zatykač ich opisoval ako buričov a sľuboval odmenu 100 zlatých tomu, kto ich chytí.

Do zbrane! Dobrovoľnícke výpravy. Slováci pochopili, že rečami nič nedosiahnu. V septembri 1848 založili vo Viedni Slovenskú národnú radu (SNR). To bol historický moment – bol to náš prvý nezávislý politický orgán, ktorý vypovedal poslušnosť uhorskej vláde. Začali sa dobrovoľnícke výpravy. Slováci so zbraňou v ruke bojovali po boku cisárskych vojsk proti maďarskej revolúcii. Dúfali, že ak pomôžu cisárovi poraziť Maďarov, cisár im za odmenu dá slobodu. V decembri 1848 nastúpil na trón mladučký, len 18-ročný František Jozef I. Slováci mu dokonca niesli prosbopis, no on odpovedal len vyhýbavo.

Horká príchuť víťazstva. Ako to dopadlo? Rakúskej armáde sa nedarilo, tak cisár zavolal na pomoc ruského cára. V auguste 1849 spoločne porazili maďarskú revolúciuv bitke pri Világosi. Pre Slovákov to však nebol šťastný koniec. Cisár nastolil prísny policajný režim. Okrem pár drobností v používaní jazyka sa požiadavky Slovákov nesplnili. Napriek sklamaniu to však bolo kľúčové obdobie – ukázali sme, že sme moderný národ, ktorý vie, čo chce, a nebojí sa za to bojovať.