V minulom zhrnutí sme hovorili o veľkej revolúcii v rokoch 1848/49. Čo nasledovalo po nej? Namiesto slobody prišlo „ticho“. Viedenská vláda zaviedla režim, ktorý voláme neoabsolutizmus. Predstavte si to ako policajný štát – tajní policajti sledovali každého, kto bol v revolúcii aktívny, a všetko sa riadilo tvrdo z jedného centra, z Viedne. Tento stav trval desať rokov, až kým sa centrálna moc neoslabila pre problémy v zahraničí.

Veľké stretnutie a Memorandum. Keď sa politické ľady pohli, Slováci nezaváhali. V júni 1861 sa v Turčianskom Svätom Martine konalo obrovské národné zhromaždenie. Výsledkom bol kľúčový dokument: Memorandum slovenského národa. Čo v ňom Slováci žiadali? Chceli sme vlastné územie, ktoré by sa volalo Hornouhorské slovenské Okolie a malo by istú formu samosprávy (autonómie). Ďalej sme žiadali, aby bola slovenčina úradným jazykom, aby sme mali vlastný snem a slovenské školy. Hlavným tvorcom tohto programu bol právnik Štefan Marko Daxner. Hoci cisár František Jozef I. neschválil našu územnú autonómiu (Okolie nevzniklo), dovolil nám aspoň kultúrne inštitúcie.

Matica a Gymnáziá. A tu prichádza ten najsvetlejší bod tohto obdobia. V roku 1863, presne na 1000. výročie príchodu Cyrila a Metoda, vznikla v Martine Matica slovenská. Bola to naša „včelia kráľovná“ (slovo matica znamená v srbčine prameň alebo včelia kráľovná). Ľudia sa na ňu skladali v zbierkach – vyzbierali vyše 50 000 zlatých a tisíckou prispel dokonca aj cisár. Predsedom sa stal katolík Štefan Moyzes a podpredsedom evanjelik Karol Kuzmány – krásny príklad spolupráce dvoch konfesií. Okrem Matice vznikli aj tri slávne slovenské gymnáziá: v Revúcej (to bolo prvé, 1862), v Martine a v Kláštore pod Znievom.

Zaujímavosť: Život študenta a veda. Myslíte si, že vtedajší študenti to mali ľahké? Školský poriadok bol prísny. Zákaz kariet, zákaz fajčenia, večierka v lete o deviatej, v zime o ôsmej. Žiadne túlanie po krčmách! V tomto období sa riešili aj veľké vedecké spory. Svetom hýbala Darwinova teória o evolúcii. Nie všetkým sa páčila – napríklad Jozef Miloslav Hurban proti nej ostro protestoval a ironicky písal, že je ľahšie uveriť v Boha ako v to, že z „vši vznikol slon“.

Smutný koniec. Toto obdobie rozvoja však netrvalo dlho. V roku 1875 uhorská vláda násilne zatvorila všetky tri gymnáziá aj Maticu slovenskú a zhabala jej majetok. Bol to koniec jednej nádejnej éry, ale dielo, ktoré stihli vykonať, položilo základy moderného národa.