Svet, v ktorom žijeme, nebol vždy taký, ako ho poznáme dnes, a práve veda nazývaná dejepis nám pomáha odhaľovať tieto premeny. Táto veda, známa aj ako história, skúma udalosti, ktoré sa odohrali včera, pred sto rokmi, ale aj v najstarších dobách. Za „otca dejepisu“ sa považuje grécky učenec Herodotos, ktorý chcel zachovať pamiatku na skutky ľudí.

Čas ako poradie udalostí

Aby sme minulosti porozumeli, musíme poznať poradie udalostí, v čom nám pomáha rozlišovanie medzi prírodným časom a letopočtom. V súčasnosti najčastejšie používame kresťanský letopočet, ktorý začína narodením zakladateľa kresťanstva menom Ježiš Kristus. Historici pre lepšiu orientáciu rozdelili minulosť na päť veľkých období. Prvým a najdlhším je pravek, po ktorom nasleduje starovek, charakteristický vznikom prvých ríš. Stredným obdobím je stredovek, po ktorom prišiel novovek spojený s novými myšlienkami. Posledných približne dvesto rokov nazývame moderná doba.

Ako poznávame minulosť

Minulosť spoznávame prostredníctvom stôp, ktoré historici nazývajú historické pramene. Tie rozdeľujeme do troch základných skupín na hmotné, obrazové a písomné. Najstaršie hmotné pamiatky, ktoré sa často nachádzajú pod zemou, odkrýva veda s názvom archeológia. Písomné dokumenty, ako sú staré listiny či denníky, sa zasa sústreďujú v inštitúciách, ktoré voláme archív. Cenné predmety a umelecké diela zasa ochraňuje múzeum alebo galéria.

Život na úsvite dejín

Najstaršia história ľudstva sa odohrávala v období, ktoré archeológovia nazvali kamenná doba, pretože kameň bol najdôležitejšou surovinou na výrobu nástrojov. Ľudia boli dlho lovcami a zberačmi, kým sa pred viac než desiatimi tisíckami rokov nezačalo rozvíjať poľnohospodárstvo. Tento zlom spôsobil, že sa ľudia usadili na jednom mieste a začali si stavať trvalé obydlia namiesto jaskýň. Okrem pestovania rastlín sa naučili vyrábať nádoby z pálenej hliny, ktoré nazývame keramika.

Mestá a práca

S pribúdajúcim počtom domov na úrodnej pôde vznikali prvé dediny a neskôr mestá. Na našom území boli v najstarších časoch dôležité opevnené sídliská, ktoré nazývame hradiská. V mestách sa sústreďovala výroba a obchod, kde sa namiesto výmenného obchodu začali používať mince. Šikovní výrobcovia predmetov, ktorých voláme remeselníci, sa neskôr začali združovať do spolkov s názvom cechy, aby kontrolovali kvalitu svojej práce. Práca v poľnohospodárstve bola tisíce rokov hlavným zamestnaním človeka, no pred dvoma storočiami začala ručnú prácu nahrádzať strojová výroba v továrňach.

Ovládnutie prírodných síl

Človek sa postupne naučil využívať prírodné sily vo svoj prospech, pričom prvým veľkým objavom bol oheň, ktorý poskytoval teplo, svetlo a ochranu. K ďalším kľúčovým vynálezom patrí koleso, ktoré uľahčilo prepravu ťažkých nákladov. Neskôr ľudia zapriahli do svojich služieb silu vody a vetra, a v novoveku objavili silu pary, ktorú nahradila elektrina a nakoniec atómová energia.

Cesty a objavy

Túžba po poznaní a obchode viedla k veľkým zámorským cestám. V roku 1492 taliansky moreplavec Krištof Kolumbus objavil pre Európanov nový svetadiel. Hoci si Kolumbus myslel, že priplával do Indie, nový svet dostal meno po inom moreplavcovi, ktorým bol Amerigo Vespucci. Revolúciu v doprave spôsobil v modernej dobe parný stroj, ktorý poháňal prvé vlaky a parníky, čím sa svet začal obrazne zmenšovať.

Písmo a vzdelanosť

Zapisovanie myšlienok bolo jedným z najväčších vynálezov ľudstva. Prvým národom s písmom boli Sumeri, ktorí obývali územie Mezopotámia a používali klinové písmo. V Egypte zasa vznikli obrázkové hieroglyfy. Zásadnú zmenu priniesli Feničania, ktorí objavili hláskové písmo, z ktorého neskôr vznikla naša latinka. Pre našich slovanských predkov vytvorili prvé vlastné písmo s názvom hlaholika učenci Konštantín a Metod. Skutočnú kultúrnu revolúciu v roku 1455 spôsobil Johann Gutenberg, ktorý vynašiel kníhtlač, čím sa knihy a vzdelanosť začali šíriť oveľa rýchlejšie.

Médiá a duchovný život

V modernej dobe sa informácie začali šíriť bleskovo vďaka novým vynálezom. Prvými médiami boli noviny, ku ktorým v 20. storočí pribudol rozhlas, televízia a nakoniec celosvetová sieť internet. Okrem technológií človeka vždy sprevádzalo aj náboženstvo, teda viera v božstvá alebo jednu vyššiu bytosť. Tri veľké svetové náboženstvá vyznávajúce jediného boha sú judaizmus, kresťanstvo a islam.

Konflikty v dejinách

Napriek pokroku dejiny sprevádzajú aj vojny, ktoré vznikali z náboženských dôvodov alebo pre územné spory. Medzi dlhé konflikty patrila storočná vojna alebo tridsaťročná vojna. Najväčšie utrpenie však priniesli dve svetové vojny, v ktorých trpelo nielen vojsko, ale aj civilné obyvateľstvo. Aby sa podobným tragédiám v budúcnosti zabránilo, vznikla medzinárodná Organizácia Spojených národov, ktorej cieľom je udržiavať mier.

Príbeh dejín je ako dlhá reťaz, v ktorej každé ohnivko nadväzuje na to predchádzajúce, podobne ako rieka, ktorá pramení v dávnej minulosti a vlieva sa do našej prítomnosti.