Prvé kroky k zápisu myšlienok

Príbeh ľudskej civilizácie sa začal písať tam, kde bola úrodná pôda, najmä v údoliach veľkých riek. Prvým národom, ktorý pocítil potrebu zaznamenávať svoje poznatky, boli Sumeri. Tí obývali územie, ktoré nazývame Mezopotámia, rozprestierajúce sa medzi riekami Eufrat a Tigris. Ich najstaršie písmo sa nazýva klinové písmo, pretože ho tvorili odtlačky písacieho nástroja do mäkkých hlinených tabuliek, ktoré neskôr vypaľovali v peci. Jedným z ich najznámejších diel je Epos o Gilgamešovi, ktorý rozpráva o hľadaní nesmrteľnosti.

Takmer v rovnakom čase sa v Afrike, v údolí rieky Níl, vyvinula iná forma zápisu. Starovekí Egypťania vytvorili hieroglyfy, čo bolo zložité obrázkové písmo. Ako podklad na písanie používali papyrus, materiál vyrobený z trstiny. Egypťania verili, že písmo ľuďom daroval boh Thovt, ktorý sa stal ochrancom všetkých pisárov. Tieto prvé zápisy slúžili najmä na evidenciu úrody, zákonov alebo náboženských predstáv o vzniku sveta.

Od obrázkov k abecede

Postupom času ľudia hľadali jednoduchší spôsob, ako zapísať svoju reč. Veľký zlom nastal pred približne tritisíc rokmi, keď Feničania prišli na to, že stačí vytvoriť jeden znak pre každý zvuk ľudskej reči. Tak vzniklo prvé hláskové písmo, ktoré malo asi tridsať znakov. Tento geniálny objav od nich prevzali Gréci a neskôr Rimania, čím vznikla latinka, ktorú používame dodnes.

Naše dejiny sú úzko späté s pôsobením učencov, ktorými boli bratia Konštantín a Metod. Na naše územie, vtedajšiu Veľkú Moravu, ich pozval knieža Rastislav v roku 863. Pre potreby našich predkov vytvorili prvé slovanské písmo nazvané hlaholika. Neskôr ich žiaci toto písmo zjednodušili a vytvorili cyriliku, ktorá sa stala základom pre písmo mnohých východoeurópskych národov.

Revolúcia v šírení informácií

V stredoveku boli knihy vzácne, pretože sa písali ručne ako rukopisy v kláštorných dielňach. Zásadnú zmenu priniesol až Johann Gutenberg, ktorý v polovici 15. storočia vynašiel kníhtlač. Prvou veľkou knihou, ktorú vytlačil v roku 1455, bola Biblia. Vďaka tomuto vynálezu sa vzdelanosť začala šíriť oveľa rýchlejšie. Prvá tlačená kniha na našom území vyšla v meste Bratislava v roku 1477 a prvá kniha v slovenskom jazyku bola vytlačená v roku 1581 v meste Bardejov.

V modernej dobe sa začali objavovať prvé masové médium, ktorými boli noviny a časopisy. Prvé pravidelné noviny vyšli už v roku 1609 v Štrasburgu a na našom území to boli neskôr slávne Prešporské noviny. Informácie sa však v 19. storočí začali šíriť aj inými cestami, napríklad cez telegraf, ktorý využíval kombináciu bodiek a čiarok.

Duchovný život a moderné technológie

Ľudia si odnepamäti kládli otázky o zmysle života, čo viedlo k vzniku rôznych náboženstiev. Najstaršie spoločenstvá verili v prírodné sily, no postupne sa sformovala viera v jediného boha. Medzi tri najväčšie svetové náboženstvá patrí judaizmus, kresťanstvo a islam. Kým kresťania nasledujú učenie, ktoré priniesol Ježiš z Nazaretu, moslimovia veria v posolstvo proroka menom Mohamed, ktoré je zapísané v posvätnej knihe Korán.

V 20. storočí nastal obrovský technický rozmach. Objavili sa prvé filmy, rozhlas a televízia. Skutočný prelom však priniesli až počítače a vynález malých súčiastok nazývaných čipy. Dnes sú počítače na celom svete prepojené cez internet, čo nám umožňuje prístup k nekonečnému množstvu informácií, ktoré však musíme vedieť kriticky hodnotiť.

Vojny a cesta k mieru

História ľudstva nie je len o vynálezoch, ale aj o konfliktoch. Vojny vznikali často kvôli územiam alebo surovinám, pričom v stredoveku to bola napríklad dlhá storočná vojna medzi Anglickom a Francúzskom alebo náboženská tridsaťročná vojna. Naše územie zasiahli dlhé turecké výboje, ktoré trvali približne 150 rokov.

Najstrašnejšie následky mali konflikty v 20. storočí. Počas konfliktu, ktorým bola druhá svetová vojna, trpelo najmä civilné obyvateľstvo. Tragickým symbolom tohto obdobia je denník, ktorý si písala Anna Franková. Na konci tejto vojny bola použitá ničivá atómová bomba, čo ľudstvo prinútilo hľadať cesty k mieru. Preto vznikla Organizácia Spojených národov, ktorej hlavným cieľom je udržiavať svetovú bezpečnosť a predchádzať ďalším katastrofám.