Predstavte si, že v 19. storočí v Uhorsku (dnešnom Slovensku) rástol obrovský tlak. Maďarskí politici presadzovali maďarčinu ako jediný úradný jazyk – tento proces voláme maďarizácia. Mnohí ľudia si menili mená, aby v spoločnosti získali výhody.

Slovenskí vzdelanci si uvedomili, že musia spolupracovať, aby ochránili svoj ľud a kultúru. Museli sa spojiť katolíci (bernolákovci) aj evanjelici. Preto sa zrodila veľká myšlienka – Slovanská vzájomnosť.

• Čo je to Vzájomnosť? Národovci vnímali Slovanov ako jeden národ, pretože slovanské jazyky sú príbuzné. Slovo „Slavjan“ znamenalo „Slovan“. Zaviedli aj pojem Slávia. Bol to buď „duch“ (génius) slovanského národa, alebo územie, kde Slovania žijú. Volali ju dokonca „Matka Sláva“ a Slovania sa navzájom nazývali „bratmi“ a „sestrami“.

Centrami hnutia sa stali mestá Budín a Pešť (dnes Budapešť). Kultúrnym strediskom bola aj Praha, kde Česi bojovali proti germanizácii. Kľúčovou postavou bol evanjelický farár a básnik Ján Kollár. Bol hlavným ideológom tohto hnutia. Preslávila ho básnická skladba Slávy dcera a spis O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými.

Kollár radil Slovanom, aby sa učili navzájom jazyky, kultúru a literatúru. Hovoril, že už nestačí byť len dobrý Čech či Rus – musíme sa pozerať na všetkých Slovanov ako na bratov jednej veľkej rodiny. Kollár si Slovanov idealizoval. Tvrdil, že sú srdeční, pokojamilovní a schopní obetovať sa pre ideály.

Druhou dôležitou osobnosťou bol Pavol Jozef Šafárik. Narozdiel od Kollára bol skôr dôsledným vedcom. Zaoberal sa archeológiou, dejinami a literatúrou Slovanov. Jeho diela ako Slovanské starožitnosti ovplyvnili nielen Slovákov a Čechov, ale aj Srbov a Chorvátov. Kollár aj Šafárik podporovali myšlienku, že Slováci sú súčasťou československého kmeňa a používali slovakizovanú češtinu.

Katolíci a evanjelici vydávali spoločný almanach Zora, kde uverejňovali texty v bernolákovskej slovenčine aj biblickej češtine. Myšlienka slovanskej jednoty sa síce šírila, ale vyvolala obavy. Maďarskí politici a rakúska tajná polícia sa báli, že kultúrne zjednotenie povedie k politickému oddeleniu od Uhorska alebo dokonca k spojeniu s Ruskom.

Napriek prenasledovaniu a politickým nezhodám (ako napríklad tradičné spory medzi Rusmi a Poliakmi), táto generácia ukázala silu idey a dôležitosť kultúrnej spolupráce pre prežitie malého národa.