Zmiešané jazyky a túžba po jednote. Predstavte koniec 18. storočia. Národné aktivity sa sústreďujú v mestách ako Bratislava a Trnava. Slováci hovorili mnohými nárečiami, čo sťažovalo dorozumievanie.

Kľúčové miesto a kľúčový muž. Predstavte si Generálny seminár na Bratislavskom hrade, školu pre katolíckych kňazov, ktorú založil Jozef II. Tu študoval Anton Bernolák, rodák z Oravy. Bol to on, kto inicioval myšlienku, že Slováci potrebujú jednotné pravidlá pre písanie, čiže kodifikáciu.

Zrod pravidiel: Rok 1787. Bernolák a jeho spolupracovníci vydali dielo Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, čím bola spisovná slovenčina kodifikovaná prvýkrát. Fonetický princíp – píš, ako počuješ. Základom bol jazyk vzdelancov najmä z okolia Trnavy.

Šírenie jazyka: Tovarišstvo. Bernolákovci v roku 1792 založili Slovenské učené tovarišstvo v Trnave. Ich cieľom bolo šíriť novú slovenčinu a kultivovať ľudí vydávaním kníh. Spolok mal viac ako 400 členov a viedli ho Bernolák a Juraj Fándly.

Juraj Fándly: Osvietenský praktik. Juraja Fándlyho ako katolícky kňaz a osvietenský vzdelanec kládol dôraz na praktické využitie vedomostí. Vydával diela ako Zelinkár o liečivých bylinách a podporoval reformy Jozefa II. v diele Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom.

Hoci Bernolákova slovenčina nezjednotila všetkých (evanjelici naďalej písali biblickou češtinou), bernolákovci pokladali Slovákov za samostatný národ a vytvorili základ pre ďalší národný pohyb.