Vek rozumu a sila vedy

Osvietenstvo (18. storočie) sa označuje ako „storočie svetla“ alebo „vek rozumu“. Osvietenci verili, že ľudstvo sa vymanilo z „temného stredoveku“ a pomocou rozumu, vedy a vzdelávania dokáže vybudovať šťastnú spoločnosť.

• Vedecké objavy: V tomto období nastal obrovský rozmach techniky a prírodných vied. Medzi kľúčové objavy patrí parný stroj, zákony zemskej príťažlivosti, objavenie elektriny či prvé vakcíny.

• Mikrosvet: Používanie mikroskopov umožnilo vznik mikrobiológie a objavenie „animalkulov“ (neskôr nazvaných baktérie).

• Metóda: Vedci sa prestali spoliehať na dohady a začali klásť dôraz na empirické skúmanie – teda pokusy a overiteľné fakty.

Šírenie vedomostí a filozofia

Cieľom osvietencov bolo šíriť poznanie medzi všetkých ľudí, nielen medzi učencov.

• Encyklopédia: Francúzski učenci (encyklopedisti) zostavili dielo, ktoré zhrnulo vtedajšie vedecké poznanie. Napriek zákazom úradov sa stalo bestsellerom a vzorom pre iné krajiny.

• Národné jazyky: Aby vzdelaniu rozumeli aj bežní ľudia, v školstve sa namiesto latinčiny a francúzštiny začali presadzovať národné jazyky.

• Deizmus: Mnohí osvietenci, ako napríklad Voltaire, boli deisti. Verili, že Boh svet stvoril, ale po jeho stvorení už do ľudských osudov nezasahuje – tie závisia len od ľudskej činnosti a rozumu.

Spoločnosť a riadenie štátu

Myšlienky osvietenstva ovplyvnili aj to, ako by mal byť riadený štát.

• Montesquieu: Tento filozof tvrdil, že povahu ľudí a štátu možno vedecky skúmať a na základe toho vytvoriť „rozumnú vládu“.

• Osvietenský absolutizmus: Mnohí európski panovníci (napr. Jozef II., Fridrich II. či Katarína II.) prijali osvietenské myšlienky a zavádzali reformy. Tieto reformy zahŕňali zjednodušovanie zákonov, zákaz mučenia či podporu verejného vzdelávania, hoci si panovníci naďalej ponechávali neobmedzenú moc.

• Veda ako hobby: Záujem o vedu sa stal módnym trendom. Bohatí ľudia si budovali zbierky rastlín (arboréta), minerálov a verejné fyzikálne pokusy sa stali obľúbenou spoločenskou udalosťou.