Toto obdobie (najmä 17. storočie) predstavuje prechod od stredovekého spôsobu života k modernej spoločnosti, poháňanej vedou, obchodom a novými spôsobmi výroby.

1. Revolúcia v práci: Od remesla k manufaktúram

V stredoveku rástlo bohatstvo panovníkov najmä dobývaním nových území, no v novoveku sa kľúčom k úspechu stalo podnikanie a nové výrobné postupy.

• Manufaktúry: Na rozdiel od starej remeselnej dielne, kde jeden majster robil celý výrobok, v manufaktúre pracovali viacerí ľudia spoločne. Každý z nich robil len určitú časť (deľba práce), vďaka čomu sa vyrábalo rýchlejšie a vo väčšom množstve. Najčastejšie takto fungovali textilné a sklárske dielne.

• Zmeny na poliach: Poľnohospodárstvo sa zlepšilo vďaka hnojeniu a prechodu na striedavý systém pestovania. Zo zámoria prišli nové plodiny, ktoré zachránili ľudí pred hladom – najmä zemiaky, kukurica a pohánka.

2. Svetový obchod a bohatstvo miest

Zámorské plavby sa zmenili z dobrodružných ciest na stabilný zdroj bohatstva.

• Sťahovanie centier: Hlavné obchodné cesty sa presunuli z vnútrozemia k pobrežiu Atlantického oceánu. Najviac bohatli mestá ako Londýn, Amsterdam, Lisabon či Paríž, ktoré boli prepojené s oceánom.

• Nový tovar: Okrem luxusných vecí (koreniny, drahé kovy) sa začalo vo veľkom obchodovať aj s predmetmi bežnej dennej potreby. Do Európy prúdila káva, tabak, cukor a bavlna, zatiaľ čo smerom von sa vyvážali zbrane, látky či alkohol.

3. Spoločnosť v pohybe: Koniec rytierov a vzostup mešťanov

Tradičné stredoveké usporiadanie sa začalo rozpadať.

• Koniec poddanstva: Šľachta zistila, že je výhodnejšie najímať si pracovníkov za mzdu, než vynucovať staré poddanské povinnosti (roboty).

• Vplyvní mešťania: Hlavnú moc už nemali len feudáli, ale čoraz viac bohatí mešťania a kupci (napríklad rod Fuggerovcov), ktorí určovali osud celých štátov. Význam rytierov klesol, vo vojnách ich nahradili platení žoldnieri.

4. Absolutizmus: Vláda „Kráľa Slnko“

Štáty sa začali spravovať centrálne cez úrady obsadené vzdelanými úradníkmi.

• Panovnícky absolutizmus: Králi (ako samovládcovia) strhli všetku moc na seba. Najsilnejšie absolutistické štáty boli Francúzsko, Španielsko, habsburská monarchia a Rusko.

• Versailles: Francúzsky kráľ Ľudovít XIV., známy ako „kráľ Slnko“, si nechal postaviť najväčší zámok v Európe – Versailles, ktorý mal 2 000 miestností a 375 okien, aby ním demonštroval svoju neobmedzenú moc.

5. Veda, ktorá menila svet

Novovek priniesol obrovský rozmach prírodných vied, ktoré sa začali špecializovať na matematiku, fyziku, chémiu či lekárstvo.

• Kľúčoví vedci: Medzi najväčšie postavy patril Isaac Newton, ktorý definoval zákon všeobecnej gravitácie.

• Vynálezy: Francúzsky fyzik Denis Papin vynašiel predchodcu dnešného tlakového hrnca, čím ukázal praktické využitie vedy v bežnom živote.

• Vzdelanosť: Vznikali nové vedecké spoločnosti, stredné školy a univerzity, ktoré medzi sebou súperili o kvalitu vzdelania.