Príčiny úpadku cirkvi

Na prelome stredoveku a novoveku čelila kresťanská cirkev hlbokej kríze. Veriacich znepokojovali dlhoročné spory o pápežstvo, kedy v jednom období existovali dokonca dvaja až traja pápeži naraz. Cirkevní hodnostári žili v prepychu a márnivosti, zatiaľ čo bežní kňazi často treli biedu. Bežnou praxou sa stalo kupovanie cirkevných úradov a verejný predaj odpustkov, čo vyvolávalo v spoločnosti veľké pohoršenie.

Vystúpenie Martina Luthera a šírenie reformácie

Hlavným kritikom týchto neporiadkov sa stal nemecký rehoľník Martin Luther, ktorý v roku 1517 poslal arcibiskupovi list s 95 tézami. Lutherove kľúčové myšlienky zahŕňali:

• Najvyššia autorita Biblie: Za základ viery nepovažoval pápeža, ale Bibliu.

• Osobný vzťah s Bohom: Veril, že človek nepotrebuje kňaza ako prostredníka na spasenie.

• Odmietnutie tradícií: Zvyklosti, ktoré neboli priamo v Biblii, označil za povery.

Vďaka novému vynálezu kníhtlače sa Lutherove myšlienky rozšírili „rýchlosťou vetra“. V roku 1530 sa jeho prívrženci, nazývaní luteráni, definitívne oddelili od katolíckej cirkvi a prijali augsburské vyznanie.

Nové cirkvi a spoločenské dôsledky

Reformačné myšlienky oslovili rôzne vrstvy spoločnosti. Mešťanom sa páčilo, že spásu si môžu vybudovať sami, šľachta mala záujem o cirkevné majetky a roľníci v reformácii videli nádej na rovnosť, čo viedlo k nemeckej sedliackej vojne. Okrem luteránov vznikali aj ďalšie vetvy, napríklad:

• Anglikánska cirkev: Založil ju kráľ Henrich VIII. v Anglicku.

• Hugenoti: Protestantská skupina vo Francúzsku.

• Kalvíni: Nasledovníci Jána Kalvína.

Katolícka reforma a jezuiti

Katolícka cirkev reagovala na štiepenie vlastnou obnovou, ktorú definoval tridentský koncil (1545 – 1563). Koncil potvrdil dôležitosť cirkevných tradícií, ale zároveň sprísnil disciplínu a zaviedol povinné vzdelanie pre kňazov.

Kľúčovú úlohu v katolíckej obnove zohral jezuitský rád (Spoločnosť Ježišova), ktorý v roku 1540 založil Ignác z Loyoly. Jezuiti sa sústredili na:

• Budovanie kvalitných škôl a univerzít, ktoré spájali humanizmus s katolíckou vierou.

• Misiu v zámorí, kde šírili kresťanstvo v Amerike, Indii či Japonsku.

Náboženské vojny

Rozpory medzi katolíkmi a protestantmi často prerastali do krvavých konfliktov. Vo Francúzsku nenávisť vyvrcholila Bartolomejskou nocou (1572), počas ktorej zmasakrovali tisíce hugenotov. Najväčším konfliktom bola tridsaťročná vojna (1618 – 1648), ktorá zdevastovala veľké časti Európy. Hoci náboženstvo bolo dôležitým faktorom, vojny boli často aj bojom o moc a nadvládu v Európe.

Jedným z najvýznamnejších pozitívnych dôsledkov tohto obdobia bolo, že sa Biblia začala vo veľkom prekladať do národných jazykov, aby jej princípy mohol spoznať každý vo svojom vlastnom jazyku.