Veľké dobrodružstvo: Ako moreplavci zmenili svet

V 15. a 16. storočí sa svet „rozšíril“. Európania, poháňaní zvedavosťou, túžbou po bohatstve a hľadaním nových ciest k vzácnemu koreniu, začali objavovať neznáme pevniny.

Prečo sa vlastne vydali na more? Všetko sa začalo tým, že staré obchodné cesty po súši ovládli Turci a tovar z Orientu (korenie, voňavky či hodváb) sa stal nesmierne drahým. Bolo treba nájsť novú cestu po mori.

Najslávnejší hrdinovia paluby:

• Bartolomeo Diaz: Ako prvý dosiahol najjužnejší cíp Afriky – Mys dobrej nádeje (1488), čo námorníkom dodalo odvahu, že cesta do Indie je možná.

• Vasco da Gama: Skutočne doplával okolo Afriky až do Indie (1498).

• Krištof Kolumbus: Veril, že Zem je guľatá, a tak sa vybral do Indie opačným smerom – cez Atlantik. V roku 1492 pristál v Amerike, hoci si do smrti myslel, že je v Indii.

• Fernão Magalhães: Jeho výprava ako prvá oboplávala svet (1519 – 1522) a prakticky dokázala, že naša Zem je guľa.

Život na lodi a technické vychytávky. Zabudnite na GPS! Moreplavci sa spoliehali na astroláby, kvadranty a kompasy, ktorými merali polohu hviezd. Plavili sa na karavelách – lodiach so špeciálnymi plachtami, ktoré im umožnili plávať, aj keď vietor nefúkal priamo do chrbta. Cesty však boli nebezpečné a námorníci mali často strach z morských príšer a povier.

Čo nám tieto cesty priniesli? Zámorské objavy úplne zmenili náš jedálniček. Bez nich by sme dnes nepoznali zemiaky, kukuricu, paradajky, kakao, ananás či vanilku. Do Európy prúdilo zlato a drahé kovy.

Temné stránky objavov. Spoznávanie nových svetov malo aj svoju smutnú tvár. Európania dobyli a zničili vyspelé civilizácie Aztékov a Inkov. Domorodí obyvatelia, ktorých Kolumbus nesprávne nazval „Indiáni“, trpeli krutosťou dobyvateľov a novými chorobami, ktoré tam Európania zavliekli. Začalo sa obdobie kolonializmu, kedy si silné štáty (najmä Španielsko a Portugalsko) delili svet medzi seba.