Moháčska katastrofa a zrod novej monarchie

1. Koniec jednej éry (1526) Bitka pri Moháči, ktorá sa odohrala 29. augusta 1526, predstavuje pre strednú Európu symbolický koniec stredoveku a začiatok novoveku. Uhorsko, oslabené neposlušnosťou šľachty a vnútornými svármi, nedokázalo čeliť obrovskej armáde osmanského sultána Süleymana I.. Mladý, iba 20-ročný kráľ Ľudovít II. Jagelovský, zostal v boji osamotený a pri úteku z bojiska tragicky zahynul v rozvodnenom ramene Dunaja.

2. Boj o prázdny trón a rozdelenie krajiny Keďže kráľ zomrel bezdetný, v krajine nastal chaos a boj o korunu medzi dvoma kandidátmi: Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským. Tento konflikt využila Osmanská ríša, ktorá sa riadila heslo „kde sa dvaja bijú, tretí víťazí“. Výsledkom bolo v roku 1541 rozdelenie Uhorska na tri časti:

• Centrálna časť: Obsadená Turkami (vrátane Budína).

• Západná a severná časť (dnešné Slovensko): Pod vládou Habsburgovcov.

• Sedmohradsko: Autonómne územie pod ochranou Osmanskej ríše.

3. Slovensko ako srdce kráľovstva Po strate Budína sa územie dnešného Slovenska stalo na viac ako 150 rokov jadrom Uhorska. To prinieslo nielen vojenskú záťaž, ale aj rozvoj kultúry a vzdelanosti. Život v prihraničných oblastiach však bol poznačený neustálym nebezpečenstvom zo strany tureckej jazdy. Títo obávaní bojovníci na rýchlych koňoch, vyzbrojení šabľami a lukmi, boli súčasťou každodenného života obyvateľov.

4. Nástup Habsburgovcov Ferdinandovi Habsburskému sa podarilo vytvoriť stredoeurópsku monarchiu (Rakúsko, Čechy, Uhorsko) s hlavným mestom vo Viedni. Hoci sa panovníci snažili vládnuť absolútne, narážali na odpor domácej šľachty. Táto habsburská ríša nakoniec pretrvala takmer 400 rokov, až do konca prvej svetovej vojny v roku 1918.