Svet plný rozmanitých štátov

Naša planéta je rozdelená na územia, ktoré od seba oddeľujú hranice. Tieto územia nazývame štáty a v súčasnosti ich na svete uznávame presne 195. Každý štát je vlastne ohraničené územie, ktoré má svoje vlastné obyvateľstvo a jeriadené vládou. Keď sa pozrieme na mapu, vidíme, že sú veľmi rozdielne. Niektoré sú obrovské, iné celkom maličké. Rozlohou najväčším štátom na celom svete je Rusko, zatiaľ čo prvenstvo v počte obyvateľov drží Čína. Naopak, tým najmenším a zároveň najmenej ľudnatým štátom je Vatikán, kde žije len približne tisíc ľudí. Aby sme vedeli porovnať, ako husto sú štáty obývané, používame matematiku. Ak vydelíme počet obyvateľov rozlohou, zistíme priemernú hustotu zaľudnenia, teda koľko ľudí žije na jednom kilometri štvorcovom. História nám hovorí, že úplne prvé štáty začali vznikať už okolo roku 3 000 pred n. l. v oblasti s názvom Mezopotámia.

Ako rozlišujeme štáty a kto im vládne

Štáty môžeme deliť do skupín podľa toho, kde ležia. Ak aspoň časť územia obmýva more, ide o prímorský štát. Ak štát leží kompletne na ostrove alebo súostroví, nazývame ho ostrovný štát. Existujú však aj krajiny, ktoré more nemajú a zo všetkých strán susedia len s inými štátmi – tie voláme vnútrozemské štáty a patrí sem aj naše Slovensko. Veľmi dôležité je aj to, kto stojí na čele krajiny. Väčšina moderných štátov sú republiky, v ktorých čele stojí prezident alebo prezidentka. Príkladom je aj naša krajina, kde bola v roku 2019 do čela zvolená prvá žena, Zuzana Čaputová. Druhým typom sú monarchie, kde vládne panovník, napríklad kráľ, knieža alebo cisár. Hoci kedysi bolo monarchií veľa, dnes ich v Európe zostalo len dvanásť. Zaujímavosťou je, že jediné súčasné cisárstvo na svete je Japonsko. Každý štát sa navonok prezentuje svojimi symbolmi, z ktorých najznámejšia je štátna vlajka s rôznymi farbami a vzormi.

Kde ľudia bývajú: Mestá a dediny

Miesta, kde si ľudia stavajú svoje domy a žijú v nich, označujeme spoločným pojmom sídla. Tie sa v geografii rozdeľujú na dve hlavné skupiny: mestské sídla a vidiecke sídla. Medzi mestom a dedinou sú veľké rozdiely. Mestá majú oveľa viac obyvateľov a je pre ne typická výšková zástavba a sídliská, zatiaľ čo na vidieku nájdeme skôr nižšie rodinné domy. Ľudia v mestách pracujú hlavne v priemysle a službách, zatiaľ čo na vidieku sa venujú poľnohospodárstvu. Vo veľkých mestách sa môžeme stretnúť s rôznymi štvrťami. Úplný stred mesta so starými kostolmi a hradbami tvorí historické jadro. Hneď vedľa neho býva moderná štvrť plná mrakodrapov a bánk, ktorú nazývame city. Bohužiaľ, veľké mestá majú aj svoje odvrátené stránky, ako sú chudobné štvrte, ktoré sa v Brazílii volajú favely. Najľudnatejším mestom našej planéty je japonské Tokio. Na našom území považujeme za veľkomestá tie sídla, ktoré majú viac ako 100 000 obyvateľov, čo spĺňa len Bratislava a Košice.

Vzácne pamiatky a svetové dedičstvo

Všetko to, čo je také výnimočné, že to chceme zachovať pre ďalšie generácie, nazývame pamiatky. Rozdeľujeme ich na dve skupiny. Prírodné pamiatky vytvorila sama príroda, napríklad pohoria, ľadovce či jaskyne. Často sú chránené v národných parkoch. Najstarší park na svete je Yellowstone, ale aj u nás máme vzácny TANAP, ktorý vznikol v roku 1948. Kultúrne pamiatky sú diela, ktoré postavil človek, ako sú hrady, sochy či celé historické mestá. Na tie najhodnotnejšie poklady sveta dohliada medzinárodná organizácia UNESCO. Táto organizácia vznikla v roku 1945 a jej hlavné sídlo nájdeme v meste Paríž. Byť zapísaný v jej zozname je pre každý štát veľká česť a pomáha to rozvíjať cestovný ruch.

Divy sveta od staroveku po dnešok

Už v dávnych dobách ľudia spísali zoznam vecí, ktoré ich ohromovali svojou krásou, a nazvali ich sedem divov sveta. Do dnešných čias sa však z tohto zoznamu zachovali iba jediné – mohutné egyptské pyramídy v Gíze. Preto bol v roku 2007 na základe veľkého hlasovania vytvorený nový zoznam divov sveta. Medzi ne patrí napríklad Veľký čínsky múr, ktorý sa tiahne tisíce kilometrov, alebo do skaly vytesané mesto Petra v Jordánsku. V Európe k nim patrí rímske Koloseum, kde kedysi bojovali gladiátori. V Amerike zasa nájdeme tajuplné mesto Inkov Machu Picchu alebo slávnu sochu v Brazílii, ktorou je Socha Krista Spasiteľa. India sa zasa pýši nádhernou bielou hrobkou menom Tádž Mahal. Aj naše malé Slovensko má v zozname UNESCO svoje klenoty. Patria tam vzácne Karpatské bukové pralesy, ale aj historické mestá ako Banská Štiavnica, Bardejov či malebná obec Vlkolínec so svojou ľudovou architektúrou.

Tento príbeh o našom svete nám ukazuje, aký je rozmanitý a prečo je dôležité chrániť nielen hranice štátov, ale aj krásu, ktorú nám tu zanechali predkovia a príroda.

Analógia pre pochopenie: Predstavte si svet ako obrovskú školskú budovu. Štáty sú jednotlivé triedy, ktoré majú svoje pravidlá a hranice (steny). Sídla sú ako lavice a spoločné priestory, kde sa žiaci stretávajú a pracujú. Pamiatky sú zasa tie najkrajšie nástenky a trofeje vo vitrínach, ktoré si škola váži a opatruje ich celé roky, aby ich mohli obdivovať aj noví žiaci, ktorí prídu po vás.