Svetové ekosystémy a ich zákonitosti

Príroda na našej planéte je nesmierne rozmanitá a riadi sa presnými pravidlami. Od rovníka smerom k pólom sa mení teplota a množstvo zrážok, čo nazývame šírková pásmovitosť. Podobné zmeny môžeme sledovať aj v pohoriach, kde s pribúdajúcimi metrami teplota klesá, čo označujeme ako výšková stupňovitosť. Všetky živé organizmy a ich prostredie tvoria jeden celok, ktorý nazývame ekosystém. V každom takomto systéme prebieha neustály kolobeh, kde rastliny ako producenti získavajú energiu zo slnka cez proces nazývaný fotosyntéza. Živiny sa potom presúvajú cez potravový reťazec k živočíchom a nakoniec k rozkladačom. Aby sme túto rovnováhu zachovali, musíme presadzovať trvalo udržateľný rozvoj.

Teplé krajiny okolo rovníka

Priamo na rovníku, v oblastiach riek Amazonka a Kongo, sa rozprestiera tropický dažďový les. Počas celého roka je tu vysoká teplota okolo 25 °C a výdatné zrážky, ktoré spôsobujú vysokú vlhkosť vzduchu. Pôdy v tejto oblasti majú typickú hrdzavú farbu a volajú sa červenozeme. Človek tu však často zasahuje do prírody procesom známym ako deforestácia (odlesňovanie), aby získal plochu pre plantáže. Smerom od rovníka k obratníkom sa lesy menia na trávnaté plochy – savany. Tu sa strieda obdobie sucha s obdobím dažďov, čo núti zvieratá k dlhým presunom za vodou, ktoré nazývame migrácia. Medzi najznámejších obyvateľov afrických saván patrí kmeň Masajovia.

Suché a slnečné oblasti

V okolí obratníkov sa nachádzajú najsuchšie miesta Zeme, kde vznikli púšte. Teploty tu cez deň dosahujú extrémne hodnoty a ročný úhrn zrážok je menej ako 250 milimetrov. Nájdeme tu najväčšiu púšť sveta, ktorou je Sahara, ale aj najsuchšiu pobrežnú púšť s názvom Atacama. Život sa v týchto nehostinných podmienkach sústreďuje najmä v oblastiach s podzemnou vodou, ktoré voláme oáza. Vážnym problémom je rozširovanie púští na úkor okolitej krajiny, čo odborne nazývame dezertifikácia. Príjemnejšie podmienky ponúkajú subtropické krajiny v okolí Stredozemného mora, typické horúcimi letami a daždivými zimami. Pôvodné lesy tu boli často nahradené nízkymi tŕnistými krovinami, ktoré v Európe voláme macchia.

Krajiny mierneho pásma

Pre Slovensko je typické mierne podnebné pásmo, v ktorom sa pravidelne striedajú štyri ročné obdobia. V blízkosti oceánov rastú listnaté lesy na pôdach nazývaných kambizem. Mnohé zvieratá sa tu na zimu prispôsobili tak, že upadajú do pokojného stavu, ktorý sa volá hibernácia (zimný spánok). Vo vnútrozemí kontinentov, kde je menej zrážok, sa rozprestierajú trávnaté stepi. V Severnej Amerike ich voláme prérie a v Južnej Amerike pampy. Nachádzajú sa tu najúrodnejšie pôdy sveta, známe ako černozeme. Kočovní pastieri v strednej Ázii si v týchto oblastiach dodnes stavajú prenosné obydlia – jurty.

Chladné oblasti severu a juhu

Smerom na sever sa listnaté lesy menia na rozsiahle ihličnaté lesy, ktoré nazývame tajga. Pôda je tu málo úrodná a kyslá, označujeme ju ako podzol. Ešte severnejšie sa nachádza tundra, kde je pôda trvalo zamrznutá, čo sa nazýva permafrost. Pôvodní obyvatelia týchto mrazivých krajín v Kanade a na Aljaške sa nazývajú Inuiti. Najchladnejšími oblasťami sú polárne krajiny v okolí pólov. Okolo severného pólu leží Arktída a okolo južného pólu kontinent Antarktída. V týchto oblastiach sa strieda polročná tma, ktorú voláme polárna noc, a polročné svetlo, známe ako polárny deň. Severný pól ako prvý dosiahol v roku 1909 Američan Robert Peary. Južný pól dobyl v roku 1911 nórsky cestovateľ Roald Amundsen.

Vysokohorská krajina a ochrana prírody

Vo vysokých horách sa s výškou mení rastlinstvo až po miesto, kde už stromy nedokážu rásť, čo je horná hranica lesa. Nad ňou leží snežná čiara, nad ktorou sneh zostáva po celý rok. Pri výstupoch do veľkých výšok musia ľudia bojovať s nedostatkom kyslíka, čo spôsobuje stav známy ako výšková choroba. Najvyššiu horu sveta zdolali v roku 1953 horolezec Edmund P. Hillary a jeho spoločník Tenzing Norgay. Celá naša planéta je dnes ohrozená ľudskou činnosťou, preto je dôležitá jej ochrana. Mali by sme dodržiavať pravidlo 3R, čo znamená znižovať množstvo odpadu, opätovne veci používať a zabezpečiť, aby prebehla ich recyklácia.

Metafora pre zapamätanie: Svetové ekosystémy sú ako obrovský poschodový dom. Na každom poschodí (podnebnom pásme) bývajú iní obyvatelia, ktorí sa museli prispôsobiť tomu, koľko majú v byte tepla a jedla v špajzi. Ak by sme však zničili základy tohto domu (ochranu prírody), celý dom by mohol spadnúť.