Téma prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945) predstavuje zložité obdobie slovenských dejín, ktoré zdroje opisujú cez nasledujúce kľúčové aspekty:

1. Charakter štátu a vplyv Nemecka

Slovenská republika bola formálne samostatným štátom, no jej suverenita bola výrazne obmedzená nacistickým Nemeckom. Nacisti kontrolovali slovenskú politiku prostredníctvom vyslancov a poradcov (tzv. beráterov), ktorí pôsobili na ministerstvách a úradoch, pričom Nemecko malo rozhodujúce slovo najmä v zahraničnej politike.

2. Politický systém: „Deravá totalita“

V krajine bol nastolený totalitný systém s vládou jednej strany – Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Táto diktatúra viedla k obmedzovaniu občianskych a ľudských práv. Režim sa však v dobovom kontexte nazýval „deravou totalitou“, pretože bol v porovnaní s inými fašistickými satelitmi miernejší a až do septembra 1944 v ňom nebol vykonaný žiadny rozsudok smrti.

3. Vnútorný konflikt v HSĽS

Vládna strana nebola jednotná a prebiehal v nej mocenský zápas medzi dvoma krídlami:

• Konzervatívne umiernené krídlo: Na čele s prezidentom Jozefom Tisom; usilovalo sa o istú mieru nezávislosti od Nemecka a malo väčšiu dôveru u obyvateľstva.

• Radikálno-fašistické krídlo: Vedli ho Vojtech Tuka a Alexander Mach; presadzovalo úzku spoluprácu s Hitlerom a zavedenie nacionálneho socializmu podľa nemeckého vzoru.

4. Riešenie „židovskej otázky“ a prenasledovanie

Najtragickejším prejavom režimu bolo prenasledovanie židovského obyvateľstva na základe rasových zákonov (tzv. Židovský kódex z roku 1941). Židia boli zbavení majetku, práv, museli nosiť žltú hviezdu a boli sústreďovaní v pracovných táboroch. V roku 1942 slovenská vláda zorganizovala deportácie približne 58 000 Židov do nacistických táborov smrti. Perzekúcie postihli aj rómske obyvateľstvo.

5. Ideológia a spoločnosť

Štátna ideológia presadzovala heslo, že „Strana je národ a národ je Strana“. Napriek propagande a hravým aktivitám pre mládež (Hlinkova mládež) sa časť obyvateľstva s režimom nestotožnila a vznikali opozičné sily, ktoré spolupracovali s protihitlerovskou koalíciou. Židovskí náboženskí predstavitelia (rabíni) sa dokonca písomne obracali na prezidenta Tisa so zúfalými prosbami o zastavenie deportácií, ktoré znamenali záhubu.