Predstavte si, že Európa na začiatku 20. storočia bola ako obrovská miestnosť plná pušného prachu. Stačila jediná iskra a všetko by vyletelo do vzduchu. Dnes sa pozrieme na to, kto ten prach rozsypal a prečo sa veľké ríše nevedeli dohodnúť. Nebolo to len o jednom atentáte, problémy sa kopili desiatky rokov.

Tvorenie tímov (Trojspolok vs. Dohoda) Všetko sa začalo tým, že sa štáty začali báť jeden druhého a hľadali kamošov do partie. Na jednej strane vznikol Trojspolok. Hlavným hráčom tu bolo Nemecko, ktoré bolo silné a chcelo viac moci. Spojilo sa s Rakúsko-Uhorskom a neskôr sa pridalo Taliansko. Proti nim sa postavili iní silní hráči, ktorí sa cítili ohrození. Francúzsko a Rusko si podali ruky a v roku 1907 sa k nim pridalo aj Anglicko. Tak vznikla Trojdohoda (alebo jednoducho Dohoda). Európa sa tak rozdelila na dva tábory, ktoré sa na seba mračili.

Problémy u nás doma (Rakúsko-Uhorsko) A čo naša monarchia, Rakúsko-Uhorsko? Úprimne, nedarilo sa jej najlepšie. Stratila územia v Taliansku aj Nemecku a nemala žiadne kolónie vo svete. Cisár František Jozef I. preto hľadal silného spojenca a našiel ho v Nemecku. Keďže Habsburgovci nemohli expandovať do zámoria, zamerali sa na Balkán. To bolo jediné miesto, kde mohli ešte ukázať svaly, najmä po tom, čo získali právo obsadiť Bosnu a Hercegovinu.

Hádky o kolónie a Balkánsky chaos. Kým Angličania a Francúzi ovládali obrovské územia v Afrike či Ázii, Nemecko a Taliansko prišli neskoro a chceli si tiež niečo „uchmatnúť„. To vytváralo napätie. Ale najväčší „sud s pušným prachom“ bol na Balkáne. Tamojšie malé národy (ako Srbsko či Bulharsko) vyhnali Turkov (Osmanskú ríšu) v prvej balkánskej vojne. Ale hneď nato sa v druhej vojne pohádali medzi sebou o to, kto získa aké územie.

Posledná kvapka. Situácia bola kritická. Vzťahy medzi Trojspolkom a Dohodou sa po roku 1910 stále zhoršovali. Následník trónu František Ferdinand d’Este chcel ríšu reformovať a dať viac práv aj Slovákom, ale jeho plány a život ukončil atentát v Sarajeve. To bola tá iskra, ktorá zapálila celý sud.