Premýšľali ste niekedy nad tým, ako vyzeral život na Slovensku pred viac ako 100 rokmi? Predstavte si svet, kde sa vzduch začína plniť dymom z prvých veľkých tovární, no zároveň tisíce ľudí balia svoje kufre, aby navždy odišli za oceán. Dnes sa prenesieme na prelom 19. a 20. storočia. Zistíme, prečo naši predkovia dreli 14 hodín denne a prečo sa slovenský „americký sen“ začal v baniach v Pensylvánii.

Továrenský boom. Začnime doma. Po roku 1867 sa Uhorsko snažilo dobehnúť vyspelejšie Rakúsko a začalo masívne podporovať priemysel. Slovensko sa menilo. Už to nebolo len o poliach a dobytku. Rástli tu železiarne, papierne, sklárne či chemický priemysel. Viete, že mnohé značky, ktoré poznáte dnes, vznikli práve vtedy? V Bratislave napríklad vyrástla továreň na čokoládu Stollwerck – dnešné Figaro. Alebo rafinéria Apollo a „matadorka“ na gumené výrobky. Dokonca tu bola firma Dynamit Nobel, najväčšia továreň na výbušniny v celom Rakúsko-Uhorsku.

Ale pozor, práca v týchto moderných kolosoch nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou. Robotníci pracovali 12 až 14 hodín denne, za nízky plat a bez akýchkoľvek sociálnych istôt. A smutným faktom je, že majitelia fabrík na prácu využívali aj deti.

Cesta za chlebom. Kým v mestách rástli fabriky a zavádzali sa električky či vlaky – napríklad dôležitá trať zo Žiliny do Košíc – na vidieku vládla chudoba. Najhoršie na tom boli regióny ako Šariš, Spiš, Zemplín, Orava či Kysuce. Zlá hospodárska situácia donútila ľudí k radikálnemu kroku – odísť. Najprv odchádzali len muži, neskôr celé rodiny. Smer? Amerika. Do prvej svetovej vojny odišlo zo Slovenska približne pol milióna ľudí.

Kde končili? Najčastejšie v štátoch ako Pensylvánia, Ohio či New York. Slováci, zvyknutí na prácu na poli, sa zrazu ocitli v amerických baniach, oceliarňach alebo ako drevorubači v kanadských lesoch. Začínali často úplne od nuly.

Slovenský hlas v Amerike. V cudzine si Slováci pomáhali. Zakladali spolky, stavali školy a kostoly. Čo je zaujímavé – v Amerike mohli vydávať slovenské noviny slobodne, bez cenzúry, ktorá ich trápila doma v Uhorsku. V roku 1907 vznikla v Clevelande kľúčová organizácia – Slovenská liga v Amerike. Jej cieľom bolo nielen združovať emigrantov, ale aj bojovať za práva Slovákov, ktorí ostali doma. Spomeňme si aj na jednu hviezdu tohto obdobia – Jozefa Murgaša. Bol to kňaz a maliar, ale do dejín sa zapísal ako vynálezca. Vynašiel bezdrôtovú telegrafiu a výrazne prispel k vzniku rádia. A kde na to prišiel? V malej baníckej obci v Pensylvánii.

Takže, čo si z toho vziať? Prelom storočí bol dobou obrovských kontrastov. Na jednej strane nové čokoládovne a električky v Bratislave, na strane druhej státisíce ľudí utekajúcich pred biedou za oceán. Práve títo ľudia a organizácie ako Slovenská liga však neskôr zohrali kľúčovú úlohu pri našom národnom prebudení.