Dnes sa prenesieme do druhej polovice 19. storočia. Predstavte si, že žijete v krajine, kde sa v škole nemôžete učiť vo svojom jazyku a za verejný protest vám hrozí väzenie. Presne v takejto situácii sa ocitli Slováci po roku 1867, keď vzniklo Rakúsko-Uhorsko. Maďarizácia, čiže násilné presadzovanie maďarčiny, bola silná. Mnohí slovenskí vzdelanci boli sledovaní, pokutovaní a dokonca väznení. Ale naši predkovia to nevzdali. Dnes si povieme, ako sa bránili.

Hľadanie priateľov – Rusi alebo Česi? Slovenskí politici videli, že sami na zmenu nestačia. Mali dve možnosti, na koho sa obrátiť. Jedna skupina, konzervatívnejšia, sídlila v Turčianskom Svätom Martine. Verili, že nám pomôže veľké slovanské Rusko – túto líniu zastupoval napríklad Svetozár Hurban Vajanský. Druhá skupina, najmä mladí študenti, hľadala pomoc u našich najbližších susedov – u Čechov. V Prahe ich ovplyvňoval profesor Tomáš Garrigue Masaryk. Títo mladí ľudia si začali hovoriť „hlasisti“ (podľa časopisu Hlas) a verili, že Slováci a Česi by mali tvoriť jeden spoločný národ.

Spolky a veda ako štít. Kým sa politici hádali, bežní ľudia a vzdelanci pracovali na kultúre. Keďže Matica slovenská bola zatvorená, jej úlohu prebrali iné spolky. Ženy sa združovali v spolku Živena. Katolíci mali Spolok svätého Vojtecha, evanjelici vydavateľstvo Tranoscius. Veľkú zásluhu na tom mal Andrej Kmeť. Bol to kňaz, ale aj vedec, ktorý založil Muzeálnu slovenskú spoločnosť. Zbierali starožitnosti, skúmali prírodu a udržiavali slovenského ducha nažive. V politike dlho dominovala Slovenská národná strana, no bola málo aktívna. Preto v roku 1905 vznikla nová, dravšia strana – Slovenská ľudová strana, ktorú založili ľudia okolo Andreja Hlinku.

Tragédia v Černovej. Napätie vyvrcholilo v roku 1907. V dedinke Černová (dnes časť Ružomberka) si ľudia postavili kostol. Chceli, aby ho vysvätil ich rodák, obľúbený kňaz Andrej Hlinka. Ten bol však v spore s maďarským biskupom Párvym a bol suspendovaný. Úrady poslali iných kňazov. Obyvatelia sa vzbúrili a vlastnými telami bránili prístup ku kostolu. Žandári na pokyn slúžneho začali do davu strieľať. Výsledok bol desivý: 15 mŕtvych a mnoho zranených.

Krvavý masaker v Černovej však nezostal utajený. Svet sa o ňom dozvedel. Na obranu Slovákov sa postavil nórsky spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny Björnstjerne Björnson či britský historik Seton-Watson. Táto tragédia ukázala svetu, v akých podmienkach Slováci žijú, a paradoxne posilnila ich túžbu po slobode.