Súboj o slobodu: Gréci proti Peržanom

Všetko sa to začalo, keď sa obrovská Perzská ríša rozhodla podmaniť si grécke mestá. Peržania poslali poslov, aby si vypýtali „vodu a zem“ na znak podriadenia sa, ale Gréci ich odmietli a rozhodli sa bojovať za svoju slobodu.

• Bitka pri Maratóne (490 pred Kr.): Gréci tu nečakane porazili oveľa silnejšie perzské vojsko. Po víťazstve bežal jeden vojak až do Atén (asi 42 km), aby oznámil radostnú správu. Keď zakričal „Zvíťazili sme!“, od vyčerpania zomrel. Na jeho počesť dnes poznáme maratónsky beh.

• Bitka pri Termopylách (480 pred Kr.): Tu sa preslávili Sparťania pod vedením kráľa Leonida. Hoci ich bolo málo, v úzkom priesmyku hrdinsky bránili Grécko proti presile, až kým ich nezradil jeden z vlastných.

Zlatý vek Atén a vláda ľudu

Keď sa vojna s Peržanmi skončila, Atény prežili svoje najkrajšie obdobie za vlády štátnika Perikla.

• Demokracia: Aténčania vymysleli systém, kde o dôležitých veciach rozhodujú viacerí občania, nielen jeden panovník. Volali to vláda ľudu.

• Krása a múdrosť: Atény sa zaplnili nádhernými mramorovými chrámami so zdobenými stĺpmi (dórsky, iónsky a korintský sloh). V meste pôsobili slávni filozofi ako Sokrates, ktorý hovoril: „Viem, že nič neviem“. Gréci vyznávali ideál kalokagatie – spojenie krásneho tela a múdrej duše.

Alexander Macedónsky: Dobyvateľ sveta

Neskôr grécke mestá oslabili vzájomné vojny, čo využil macedónsky kráľ Filip II. a po ňom jeho syn Alexander.

• Alexander bol odvážny bojovník, ktorý vytvoril jednu z najväčších ríš v dejinách.

• Traduje sa, že mečom rozťal „gordický uzol“, ktorý nikto nevedel rozviazať, a tým ukázal svoju rozhodnosť.

• Svojimi výbojmi sa dostal až do Indie a po ceste zakladal mestá s menom Alexandria. Vďaka nemu sa grécka kultúra a umenie rozšírili do celého vtedy známeho sveta – toto obdobie nazývame helenizmus.

Zaujímavosť pre vás: Sparťania boli takí nebojácni, že keď im Peržania hrozili, že ich šípy zatienia slnko, odpovedali: „Aspoň sa nám bude lepšie bojovať v tieni“.