Staroveké Grécko je považované za jeden zo základných pilierov európskej civilizácie. Keďže je grécke územie hornaté a pôda nebola vhodná na poľnohospodárstvo, starovekí Gréci hľadali obživu hlavne na mori ako obchodníci a rybári.

Najstaršie civilizácie a báje

• Minojská civilizácia: Rozvinula sa na ostrove Kréta s hlavným mestom Knóssos, ktoré bolo také obrovské, že pripomínalo labyrint. S touto dobou sa spája povesť o oblude Minotaurovi (pol muž, pol býk), ktorému prinášali ľudské obete.

• Mykénska civilizácia: Vybudovali ju kmene Achájcov, ktorí stavali mestá s mohutnými hradbami, tzv. kyklopským murivom.

• Trójska vojna: Okolo roku 1200 pred Kr. vypukla slávna vojna o mesto Trója, ktorú neskôr opísal slepý básnik Homér v eposoch Ilias a Odysea. Podľa legendy sa Gréci dostali do mesta ukrytí v drevenom koni.

Bohovia a olympijské hry

Gréci verili v mnohých bohov, ktorí podľa nich sídlili na najvyššej hore Olymp. Hlavným bohom bol Zeus, pán bleskov, a jeho manželkou bola Héra. Ďalšími dôležitými bohmi boli Poseidón (boh mora), Aténa (bohyňa múdrosti) či Ares (boh vojny).

Napriek tomu, že Gréci žili v rozdrobených mestských štátoch, spájal ich spoločný jazyk, viera a olympijské hry. Prvé hry sa konali v roku 776 pred Kr. a počas ich trvania sa museli prerušiť všetky vojny.

Dva odlišné svety: Atény a Sparta

V starovekom Grécku vynikali dve mestá s úplne iným spôsobom života:

1. Atény: Boli centrom vzdelania, umenia a obchodu. Vznikla tu demokracia (vláda ľudu), ktorú založil Kleistenes. Aténčania si vážili slobodu a rozvíjali vedu, o čom svedčia objavy učencov ako Táles alebo Pytagoras.

2. Sparta: Bola mestom bojovníkov. Výchova v Sparte bola nesmierne tvrdá: chlapci od 7 rokov žili bez rodičov v oddieloch, museli znášať hlad, chodiť bosí a učiť sa bojovať, aby sa z nich stali neporaziteľní vojaci.

Starovekí Gréci nám zanechali bohatstvo v podobe demokracie, športových tradícií a múdrosti, z ktorých čerpáme dodnes