Dnes sa pozrieme na východ, do obrovského Cárskeho Ruska. Predstavte si krajinu, ktorá na konci 18. storočia za vlády Kataríny Veľkej a Alexandra I. porazila Napoleona a získala veľké územia. Vyzeralo to, že Rusko je nezastaviteľná veľmoc. Ale pod povrchom to vrelo. Ekonomika stagnovala a krajina bola technologicky pozadu. Dnes si povieme príbeh o tom, ako sa táto veľmoc musela tvrdo poučiť, že sila armády bez modernej ekonomiky nestačí.

Rebélia a tvrdá ruka (Mikuláš I.) Píše sa rok 1825. Zomiera cár Alexander I. a mladí dôstojníci, ktorí videli moderný svet v Európe, chcú zmenu. Hovoria si dekabristi. Pokúsili sa o prevrat proti absolutizmu, ale nemali dosť síl. Nový cár, Mikuláš I., povstanie tvrdo potlačil – vodcov popravil alebo poslal na Sibír. Mikuláš I. bol pravý opak liberála. Nenávidel revolúcie. Dokonca vyhlásil, že pokiaľ žije, revolúcia do Ruska neprenikne. Stal sa známym ako „policajt Európy“. Prečo? Pretože posielal svoje vojská, aby potlačili slobody inde – napríklad v Poľsku v roku 1830 alebo u nás v Uhorsku, kde v roku 1849 pri Világoši porazil maďarských povstalcov a zachránil Habsburgovcov.

Studená sprcha na Kryme. Mikuláš si myslel, že je neporaziteľný. V roku 1853 začal vojnu proti Turkom (Osmanskej ríši), aby ovládol Balkán. Ale tentoraz sa prepočítal. Turkom prišli na pomoc vyspelé štáty: Veľká Británia, Francúzsko a Sardínia. Vypukla Krymská vojna. Bola to prvá moderná vojna v dejinách. Spojenci sa vylodili na Kryme a obľahli pevnosť Sevastopoľ. Rusi sa bránili hrdinsky (bojoval tam aj spisovateľ Lev Tolstoj), ale nemali šancu. Mali horšie zbrane, zlé zásobovanie a chýbali im peniaze. Rusko prehralo, pretože technologicky a hospodársky zaspalo dobu.

Čas na zmenu (Alexander II.) Mikuláš I. sa konca vojny nedožil. Mier musel podpísať jeho syn, Alexander II.. Ten pochopil, že ak chce Rusko prežiť, musí sa zmeniť. Začal veľkú modernizáciu. Najdôležitejší dátum, ktorý si musíte pamätať, je rok 1861. Vtedy Alexander II. zrušil nevoľníctvo. To znamenalo, že roľníci už neboli „majetkom“ statkárov. Okrem toho reformoval súdy, školy aj armádu. Rusko vďaka nemu zosilnelo, hoci stále bojovalo s vnútornými nepokojmi.

Z Ruska sa v 19. storočí stala krajina kontrastov. Na jednej strane „policajt Európy„, ktorý drví revolúcie, na strane druhej štát, ktorý dostal lekciu v Krymskej vojne a musel zrušiť nevoľníctvo, aby prežil v modernom svete. V ďalšej lekcii si povieme, kam tieto zmeny viedli.