Predstavte si Európu po napoleonských vojnách ako tlakový hrniec. Vládcovia na Viedenskom kongrese sa snažili vrátiť čas späť a zaviedli prísny režim – absolutizmus. Králi chceli vládnuť sami, bez parlamentov a ústav. Lenže pod pokrievkou to vrelo. Národy ako Taliani, Nemci čiPoliaci túžili po vlastnom štáte a slobode. Tieto túžby nazývame nacionalizmus. A v rokoch 1830 a 1848 tento hrniec definitívne vybuchol.

Prvá vlna: Iskra roku 1830. Všetko to začalo vo Francúzsku. Kráľ Karol X. chcel vládnuť tvrdo – rozpustil parlament a obmedzil tlač. Parížania však za noc postavili barikády a kráľa vyhnali. Nahradil ho Ľudovít Filip. Táto iskra preskočila do celej Európy. Belgičania sa chceli odtrhnúť od Holandska, Poliaci bojovali proti Rusom a Taliani sa chceli zbaviť Rakúšanov. Niektorým sa to podarilo, iným nie, ale oheň len tlel a čakal na ďalší výbuch.

Druhá vlna: Jar národov 1848. Ten prišiel v roku 1848. Hovoríme tomu „Jar národov„. Prečo jar? Lebo celá Európa sa prebúdzala s nádejou na novú ústavu a slobodu.

• Francúzsko: Ľudia opäť zvrhli kráľa (áno, toho istého Ľudovíta Filipa, ktorého tam predtým dosadili) a vyhlásili republiku. Jej prezidentom sa stal synovec Napoleona, ktorý sa neskôr vyhlásil za cisára Napoleona III.

• Nemecko: Nemci sa chceli zjednotiť. Vo Frankfurte sa stretol parlament a ponúkol korunu pruskému kráľovi. Ten ju však odmietol! Povedal, že nevezme ‚korunu z blata‘, teda od revolucionárov, ale len od Boha.

• Taliansko: Giuseppe Mazzini a jeho hnutie Mladé Taliansko snívali o republike. Sardínsky kráľ dokonca zaútočil na Rakúšanov, ale maršal Radetzky (to je ten, podľa ktorého sa hrá slávny pochod) ich porazil a monarchiu zachránil.

Habsburská monarchia: Chaos v strednej Európe. U nás, v Habsburskej monarchii, to bolo najzložitejšie. Žilo tu veľa národov a každý chcel niečo iné. Maďari chceli vlastný štát, no odmietali dať práva Slovákom či Chorvátom. Slovania preto hľadali oporu v myšlienke panslavizmu – zjednotenia všetkých Slovanov, často s nádejou v Rusku. Cisár František Jozef I. nakoniec revolúciu potlačil. Na pomoc si zavolal ruského cára, ktorý porazil maďarskú armádu pri Világoši.

Čo nám to dalo? Aj keď väčšinu revolúcií armády potlačili, svet sa zmenil. Najdôležitejším výsledkom bolo zrušenie poddanstva. Ľudia už neboli majetkom pánov. Vznikli prvé ústavy, ktoré (aspoň na papieri) sľubovali slobodu tlače či zhromažďovania. Starý svet absolutizmu dostal smrteľnú ranu, z ktorej sa už nikdy úplne nespamätal.