Planéta Zem

Človek v blízkom vesmíre. Skutočný výskum vesmíru sa naplno rozbehol v druhej polovici 20. storočia, keď medzi sebou súperili USA a Sovietsky zväz. Prvým dôležitým krokom bolo vypustenie umelej družice v roku 1957, ktorá sa volala Sputnik 1. Krátko nato sa do histórie zapísal dátum 12. 4. 1961, kedy sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin ako prvý človek obletel Zem. Ďalším obrovským míľnikom bol rok 1969 a misia Apollo 11, ktorej cieľom bolo pristátie na Mesiaci. Dňa 21. 7. 1969 sa povrchu Mesiaca ako prvý dotkol Neil Armstrong, ktorý tento moment označil za veľký skok pre ľudstvo. Na vesmírnom výskume sa podieľalo aj Slovensko, keď v roku 1999 vyletel do vesmíru prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Dnes vedci pracujú najmä na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a ich ďalším cieľom je pristátie človeka na planéte Mars.

Naše miesto v slnečnej sústave. Naša planéta nie je vo vesmíre sama, ale je súčasťou slnečnej sústavy, ktorej stred tvorí hviezda Slnko. Slnko spolu s miliónmi ďalších hviezd tvorí obrovskú galaxiu s názvom Mliečna cesta. V minulosti si ľudia mysleli, že všetko obieha okolo Zeme, no túto geocentrickú teóriu neskôr nahradila správna heliocentrická teória. Jej základy v 16. storočí dopracoval poľský astronóm Mikuláš Kopernik, ktorý dokázal, že planéty obiehajú okolo Slnka. Okrem ôsmich planét v našej sústave nájdeme aj mesiace, kométy či asteroidy.

Mesiac a jeho vplyv na Zem. Mesiac je jediný prirodzený satelit našej planéty a k Zemi je natočený stále tou istou stranou. Jeden obeh okolo Zeme mu trvá približne 27 dní. Počas tohto obehu môžeme zo Zeme pozorovať rôzne fázy Mesiaca, ktoré sa opakujú každých 29,5 dňa. Keď sa Mesiac nachádza medzi Slnkom a Zemou, nastáva nov a my ho na oblohe nevidíme. Postupne dorastá, až kým nenastane spln, kedy je k nám otočený celou osvetlenou stranou. Mesiac svojou gravitáciou spôsobuje na Zemi aj pravidelné striedanie hladiny morí, čo nazývame slapové javy, teda príliv a odliv.

Život planéty: Pohyby a čas. Zem vykonáva dva základné pohyby, ktoré ovplyvňujú život na jej povrchu. Prvým je rotácia okolo vlastnej osi, ktorá trvá približne 24 hodín. Vďaka nej sa na Zemi strieda deň a noc podľa toho, ktorá strana je práve privrátená k Slnku. Druhým pohybom je obehový pohyb okolo Slnka po eliptickej dráhe. Jeden takýto obeh trvá presne 365 dní, 5 hodín a 49 minút, čo nazývame jeden rok. Aby sa vyrovnal časový rozdiel zvyšných hodín, každý štvrtý rok je prestupný rok a má 366 dní. Tento obeh a sklon zemskej osi spôsobujú striedanie ročných období. Napríklad 21. júna nastáva letný slnovrat, kedy je na severnej pologuli najdlhší deň v roku. Naopak, 21. decembra prichádza zimný slnovrat a začína sa astronomická zima.

Vodstvo a pevnina našej Zeme. Celková plocha našej planéty je 510 mil. km², pričom väčšinu povrchu pokrýva voda. Najväčším a najhlbším oceánom je Tichý oceán, v ktorom sa nachádza aj rekordne hlboká Mariánska priekopa. Človek si plavbu medzi oceánmi uľahčil budovaním umelých vodných ciest, ako je napríklad Suezský prieplav v Egypte. Pevninu dnes tvorí šesť kontinentov, no pred miliónmi rokov existovala lenjedna obrovská pevnina nazvaná Pangea. V geografii rozlišujeme kontinenty podľa geologického hľadiska a svetadiely podľa historického a kultúrneho vývoja. Na podnebie pevnín majú veľký vplyv aj morské prúdy, z ktorých najznámejší je teplý Golfský prúd zmierňujúci teploty v Európe.

Geografická sieť a umenie tvorby máp. Na presné určenie polohy a smeru používame rôzne nástroje a systémy. Najstarším prístrojom na určovanie svetových strán je kompas s magnetickou strelkou. Pre lepšiu orientáciu si ľudia vytvorili geografickú sieť z myslených čiar. Najdlhšou rovnobežkou, ktorá delí Zem na severnú a južnú pologuľu, je rovník. Poludníky zase spájajú severný a južný pól, pričom ten základný sa volá nultý poludník. Na opačnej strane planéty sa nachádza 180. poludník, známy ako dátumová hranica, kde sa pri prechode mení dátum. Aby sme tieto informácie vedeli zobraziť na papieri, vytvárame mapy. Každá správna mapa musí mať prvok, ktorý nám povie, koľkokrát je krajina zmenšená, čo nazývame mierka mapy. Výšku v teréne na mapách znázorňujú hnedé čiary spájajúce miesta s rovnakou nadmorskou výškou, ktoré voláme vrstevnice.

Pohľad do vnútra Zeme a jej premeny. Vnútro našej planéty tvoria tri základné vrstvy: jadro, plášť a kôra. Najvrchnejšia vrstva, zemská kôra, je rozlámaná na obrovské kusy nazývané litosférické dosky. Tieto dosky sa neustále, hoci veľmi pomaly, pohybujú. Keď sa pod povrchom nahromadí roztavená hornina, nazývame ju magma. Ak sa táto hmota dostane počas sopečného výbuchu na povrch, mení sa jej názov na láva. Pohyb litosférických dosiek spôsobuje aj otrasy zemského povrchu. Miesto na povrchu priamo nad ohniskom zemetrasenia sa nazýva epicentrum a otrasy zaznamenáva prístroj seizmograf. Ak zemetrasenie nastane pod dnom oceánu, môžu vzniknúť ničivé vlny cunami.

Vzdušný obal a podnebie. Zem obklopuje plynný obal nazývaný atmosféra, bez ktorého by nebol možný život. Najväčšie zastúpenie v nej má plyn dusík (78 %) a pre nás nevyhnutný kyslík (21 %). Súčasťou atmosféry je aj ozónová vrstva, ktorá nás chráni pred škodlivým žiarením zo Slnka. Niektoré plyny v atmosfére však zadržiavajú teplo, čo poznáme ako skleníkový efekt. V geografii rozlišujeme krátkodobý stav ovzdušia, ktorý nazývame počasie, a dlhodobý stav, ktorý označujeme ako podnebie. Podľa teplôt a zrážok je Zem rozdelená na rôzne podnebné pásma, od horúceho tropického až po mrazivé studené pásmo pri póloch.