Čo je to atmosféra a z čoho sa skladá?

Naša planéta je obklopená neviditeľným plynným obalom, ktorý nazývame Atmosféra. Táto hmota je bezfarebná a smerom do vesmíru postupne redne. Vzduch, ktorý v nej dýchame, nie je tvorený len jedným plynom, ale je to zmes viacerých látok. Najväčšie zastúpenie, až 78 %, má plyn s názvom Dusík. Pre život nevyhnutný Kyslík tvorí 21 % a zvyšné 1 % pripadá na argón, vodnú paru a ďalšie plyny, medzi ktoré patrí aj Oxid uhličitý. Vo výške približne 25 kilometrov nad povrchom sa nachádza veľmi dôležitá Ozónová vrstva. Jej úlohou je chrániť nás pred škodlivým žiarením zo Slnka, ktoré označujeme ako Ultrafialové žiarenie. Ak je táto vrstva poškodená, vzniká v nej takzvaná Ozónová diera. Okrem plynov však v atmosfére lietajú aj drobné čiastočky, ako sú prach, peľové zrná alebo znečistenie z výfukov áut.

Teplota vzduchu a skleníkový efekt

Atmosféra funguje pre Zem ako veľký skleník, pretože v nej prebieha Skleníkový efekt. Plynmi, ktoré tento jav spôsobujú, sú najmä vodná para, Metán a oxid uhličitý. Vďaka nim sa naša planéta zohrieva na teplotu vhodnú pre život. Kyslík v atmosfére sa neustále obnovuje vďaka rastlinám, ktoré ho vyrábajú cez proces nazývaný Fotosyntéza. Teplotu vzduchu meria prístroj, ktorý všetci poznáme ako Teplomer. Na Slovensku využívame jednotky, ktorým hovoríme Celziova stupnica, zatiaľ čo v USA používajú stupne Fahrenheita. Aby meteorológovia vedeli určiť stav počasia, počítajú niečo, čo sa volá Priemerná denná teplota. Získajú ju tak, že sčítajú teploty namerané o 7:00, o 14:00 a teplotu z 21:00 pripočítajú dvakrát, pričom výsledný súčet následne vydelia číslom štyri. Teplota vzduchu ovplyvňuje aj to, či bude vonku pršať alebo snežiť, pretože pri teplote pod 0 °C sa voda mení na ľadové kryštáliky.

Tlak vzduchu a neustály pohyb vetra

Vzduch má svoju váhu, hoci ho nevidíme. Túto váhu vzduchového stĺpca nazývame Tlak vzduchu. Historicky dôležitou osobnosťou je Evangelista Torricelli, ktorý v roku 1643 vynašiel ortuťový Barometer na meranie tlaku. Tlak sa meria v jednotkách nazývaných Pascaloch, pričom normálna hodnota na hladine mora je presne 101 325 Pa. Tlakomer nám pomáha predpovedať aj to, aké bude vonku neba – pri vysokom tlaku býva jasne, zatiaľ čo nízky tlak prináša zrážky. Keď sa vzduch začne pohybovať z oblasti s vysokým tlakom do oblasti s nízkym tlakom, vzniká Vietor. Jeho rýchlosť meriame prístrojom, ktorý sa volá Anemometer, a udávame ju v metroch za sekundu alebo v kilometroch za hodinu. Na zisťovanie toho, odkiaľ vietor fúka, nám slúži Smerová ružica. Vietor môže mať rôznu silu, od slabého vánku až po ničivý Orkán.

Vlhkosť vzduchu a kolobeh vody

Vzduch v sebe vždy drží určité množstvo neviditeľnej vodnej pary, čo nazývame Vlhkosť. Na jej meranie používame Vlhkomer. Keď sa teplý vzduch plný pary ochladí, nastáva Kondenzácia, teda premena pary na drobné kvapky vody, ktoré vytvoria oblaky. Oblaky majú v rôznych výškach rôzne tvary a mená, ako napríklad riasa s odborným názvom Cirrus, sloha nazývaná Stratus alebo kopovitý oblak Cumulus. Najtmavšie oblaky, ktoré prinášajú dážď, sú dažďové slohy známe ako Nimbostratus. Všetka voda na Zemi je v pohybe a tento proces voláme Kolobeh vody v prírode. Množstvo vody, ktorá spadne na zem, meria Zrážkomer v jednotkách, ktorými sú Milimetroch. Okrem dažďa a snehu poznáme aj zrážky, ktoré sa usadzujú priamo na predmetoch, ako sú ranná Rosa alebo mrazivá Inovať.

Počasie a jeho predpoveď

Meniaci sa stav atmosféry na určitom mieste a v krátkom čase nazývame Počasie. Vedci, ktorí ho skúmajú, sa volajú Meteorológovia. Na to, aby nám vedeli povedať, či zajtra zmokneme, používajú špeciálne Synoptické mapy. Na týchto mapách sú vyznačené hranice medzi teplým a studeným vzduchom. Keď sa studený vzduch tlačí pod teplý, hovoríme o pojme Studený front, a keď je to naopak, ide o Teplý front. Počas búrok v lete môžeme pozorovať elektrické výboje, ktoré voláme Blesk, sprevádzané zvukovým efektom nazývaným Hrom. Ak sa po daždi objaví slnko, na kvapkách vody sa láme svetlo a vzniká farebná Dúha. Slnko je pre počasie kľúčové a jeho priame žiarenie na zem meriame v hodinách ako Slnečný svit.

Podnebie a naše podnebné pásma

Keď meteorológovia pozorujú počasie na jednom mieste dlhé desaťročia až stáročia, dokážu určiť Podnebie danej oblasti. Na zobrazenie priemerných teplôt a zrážok počas celého roka používajú Klimatický graf. Zem je rozdelená na viaceré Podnebné pásma. Okolo rovníka sa nachádza Teplé podnebné pásmo, kde sa strieda obdobie sucha a dažďov. My na Slovensku žijeme v oblasti, ktorú nazývame Mierne podnebné pásmo, pre ktoré je typické striedanie štyroch ročných období. Okolo pólov sa rozprestiera Studené podnebné pásmo, kde teploty často klesajú pod bod mrazu a môžeme tam vidieť úkaz známy ako Polárna žiara. V dnešnej dobe však našu atmosféru ovplyvňuje Globálne otepľovanie, ktoré spôsobuje roztápanie ľadovcov a zvyšovanie hladiny oceánov.