Francúzska revolúcia a nová Európa

Príbeh moderných dejín sa začal písať na sklonku 18. storočia vo Francúzsku, ktoré zápasilo s hospodárskymi problémami a nespokojnosťou tretieho stavu. Bodom zlomu sa stal rok 1789, kedy v Paríži vypukla Francúzska revolúcia dobytím väznice Bastila. Revolucionári prijali dôležitý dokument s názvom Deklarácia práv človeka a občana, ktorý hlásal slobodu a rovnosť pred zákonom. Francúzsky kráľ Ľudovít XVI. bol napokon popravený a z krajiny sa v roku 1792 stala republika. Obdobie revolučného teroru, ktorý viedol Maximilián Robespierre, ukončil až štátny prevrat v roku 1799. K moci sa dostal generál Napoleon Bonaparte, ktorý sa neskôr vyhlásil za cisára a svojimi výbojmi zmenil tvár celej Európy.

Formovanie moderného slovenského národa

Pod vplyvom osvietenských myšlienok sa začalo prebúdzať aj slovenské národné povedomie. Keďže Slováci nemali spoločný literárny jazyk, prvý pokus o jeho uzákonenie urobil v roku 1787 katolícky kňaz Anton Bernolák. Jeho spisovná slovenčina bola založená na fonetickom princípe a používali ju najmä katolícki vzdelanci združení v spolku Slovenské učené tovarišstvo. Druhá generácia národovcov, ktorú viedol básnik Ján Kollár, presadzovala myšlienku s názvom slovanská vzájomnosť a úzku spoluprácu s Čechmi. Skutočné zjednotenie však priniesla až tretia generácia, známa ako štúrovci. V lete roku 1843 sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na novej podobe spisovnej slovenčiny založenej na stredoslovenských nárečiach.

Revolučné roky 1848 – 1849

Revolučná vlna, ktorá v roku 1848 zasiahla Európu, neobišla ani habsburskú monarchiu. Slováci využili túto príležitosť a v meste Liptovský Mikuláš vyhlásili svoj prvý politický program Žiadosti slovenského národa. Požadovali v nich zrovnoprávnenie národov v Uhorsku a používanie slovenčiny v úradoch a školách. Uhorská vláda však na vodcov hnutia vydala zatykač, preto Štúr a jeho spoločníci odišli do Prahy na Slovanský zjazd. V septembri 1848 bola vo Viedni založená Slovenská národná rada ako prvý národný politický orgán. Slovenskí dobrovoľníci bojovali v revolúcii na strane cisárskeho dvora, no maďarský odboj bol definitívne porazený až v auguste 1849 v bitke pri meste Világos.

Od Memoranda k Rakúsko-uhorskému vyrovnaniu

Po období neoabsolutizmu Slováci v roku 1861 opäť verejne vystúpili v Turčianskom Svätom Martine, kde prijali Memorandum slovenského národa. Žiadali v ňom vytvorenie samosprávneho celku s názvom Hornouhorské slovenské Okolie. Významným úspechom bolo v roku 1863 založenie celonárodnej kultúrnej inštitúcie, ktorou bola Matica slovenská. Jej prvým predsedom sa stal katolícky biskup Štefan Moyzes. Nádejné obdobie však prerušilo rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867, ktorým sa monarchia rozdelila na dva štáty pod spoločným panovníkom. Tento systém moci nazývame dualizmus. Pre Slovákov nastali ťažké časy silnej maďarizácie, ktorej symbolom sa stalo zatvorenie Matice slovenskej a tragédia v obci Černová v roku 1907.

Prvá svetová vojna a vznik spoločného štátu

Napätie v Európe medzi mocenskými blokmi vyvrcholilo v roku 1914, kedy sa v meste Sarajevo odohral atentát na následníka trónu. Obeťou bol František Ferdinand d’Este, čo sa stalo zámienkou pre konflikt, ktorý dnes poznáme ako prvá svetová vojna. Proti sebe stáli štáty združené v Trojspolku a Trojdohoda. Boje prebiehali najmä v zákopoch a priniesli milióny obetí. Slováci a Česi v zahraničí začali organizovať odboj, ktorého hlavným cieľom bol zánik monarchie. Vedúcou osobnosťou tohto hnutia bol Milan Rastislav Štefánik, ktorý spolu s politikmi ako Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš založil v Paríži orgán s názvom Československá národná rada.

Dôležitú úlohu zohrali aj česko-slovenské légie, ktoré bojovali po boku dohodových mocností v Rusku, Francúzsku a Taliansku. Výsledkom tohto úsilia bolo, že 28. október 1918 sa stal dňom, kedy bola v meste Praha vyhlásená samostatná republika. O dva dni neskôr, teda 30. október 1918, sa k novému štátu oficiálne prihlásili aj slovenskí politici, keď v Martine prijali dokument známy ako Martinská deklarácia. Týmto spojením sa skončilo dlhé obdobie neslobody a začala sa nová éra v dejinách oboch národov.

Analógia pre pochopenie: Predstavte si národ ako stavbu domu. Francúzska revolúcia bola ako prvý blesk, ktorý ukázal, že stará budova už nestačí. Bernolák a Štúr boli architekti, ktorí kreslili plány a vyberali spoločný jazyk. Revolúcia 1848 bola pokusom o položenie základov, hoci ich búrka vtedajšej moci dočasne poškodila. Matica slovenská slúžila ako spoločný dvor, kde sa ľudia stretávali, až kým neprišla prvá svetová vojna ako zemetrasenie, ktoré starý svet zbúralo. Zo zvyškov starého impéria si potom Slováci a Česi postavili svoj vlastný, moderný a spoločný domov.