Klesajúca teplota a rastúci dážď. Ahojte! Dnes sa pozrieme na najvyššie miesta na Zemi – vysokohorské krajiny. Cestovanie do výšok je ako cestovanie z rovníka k pólom, pretože podmienky sa radikálne menia.Viete, že teplota klesá približne o 1 °C na každých 100 metrov výšky? Zároveň ale pribúda zrážok. Ako sa mení príroda, keď zmiznú stromy a vzduch je redší? Poďme to zistiť!

Od lesa k ľadovcu. Postupný prechod z listnatého lesa cez ihličnatý les až po lúky. S rastúcou výškou sa mení kvalita pôdy, a tým aj rastlinstvo. Najprv listnaté lesy vystriedajú ihličnaté. Potom narazíme na Hornú hranicu lesa. Nad touto hranicou už stromy nerastú, nájdeme tam len kríky (ako kosodrevina) a trávnaté alpínske lúky.

Skaly, lišajníky, snehové čiapky. Ľadovec. Na úplných vrcholoch sú už len skaly pokryté lišajníkmi a biele snehové čiapky. Tam, kde je teplota trvalo pod bodom mrazu, sa nachádza snežná čiara. Nad ňou sa sneh stláča, mení sa na ľad a vzniká horský ľadovec. Ten sa pomaly posúva a modeluje údolia do charakteristického tvaru písmena U.

Šampióni prežitia. (Jaky, lamy, andský kondor, kamzíky). Zvieratá žijúce vysoko musia byť skutoční bojovníci. Bylinožravce ako jaky v Himalájach alebo lamy v Andách sa pasú na trávnatých plochách a ich hustá srsť ich chráni pred vetrom, silným UV žiarením a chladom. V Južnej Amerike môžeme vidieť dravce ako andského kondora, ktorý hľadá korisť v niekoľkokilometrovej výške. A u nás na Slovensku? Vo vysokých výškach žijú známe kamzíky a svište.

Boj o dych. Pre ľudí je najväčšou hrozbou rednúci vzduch. Vo výške klesá tlak vzduchu a množstvo kyslíka. Nedostatok kyslíka vyčerpáva naše orgány. Nízky tlak spôsobuje, že orgány opuchnú. Najhoršie je, keď opuchne mozog, tlačí na lebku a spôsobuje silné bolesti hlavy a zvracanie. Toto voláme výšková choroba. Môže viesť až k smrti. Preto sa horolezci musia fyzicky pripraviť týždne vopred. Počas výstupu idú pomaly a v základnom tábore trávia dni – to je aklimatizácia – aby si telo na podmienky zvyklo.

Legendy a Everest. Ľudia sú vysokými horami fascinovaní od nepamäti. Najvyššia hora sveta, Mount Everest (8 848 m), bola prvýkrát úspešne zdolaná až v roku 1953. Títo hrdinovia boli Novozélanďan Edmund P. Hillary a Šerpa Tenzing Norgay. Dnes sú miestni obyvatelia, Šerpovia, často dôležití nosiči pre horolezcov. Hory zostávajú výzvou a miestom, kde príroda ukazuje svoju najväčšiu silu.