Predstavte si svet, v ktorom neexistuje mapa Európy, akú poznáte dnes. Píše sa rok 1918. Prvá svetová vojna, obrovská tragédia, ktorá stála životy miliónov ľudí, sa konečne chýli ku koncu. Staré ríše sa rúcajú. Mocní Habsburgovci, ktorí vládli v strednej Európe 400 rokov, strácajú moc. A práve v týchto troskách vidia Slováci a Česi svoju životnú šancu. Dnes sa pozrieme na to, ako sa rozhodli odísť z ‚nešťastného manželstva‘ s Uhorskom a založiť si vlastný štát.

Tajné plány a odvážne slová (Jar 1918) Všetko sa to začalo variť už na jar. Kým na frontoch sa ešte bojovalo, doma sa politici začali hýbať. Prvý dôležitý moment nastal 1. mája 1918 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Robotníci a politici sa stretli a Vavro Šrobár tam verejne vyslovil myšlienku: „chceme spoločný štát s Čechmi!“ Za túto odvahu ho uhorské úrady zatkli, ale lavína sa už spustila. O pár týždňov neskôr, 24. mája, sa konala tajná porada v Turčianskom Svätom Martine. Zvolal ju Matúš Dula. Tu zaznela slávna veta Andreja Hlinku „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť‘. Slovenskí politici sa jasne rozhodli, v Uhorsku už ostať nechceme.

Čo sa dialo v zahraničí a v Prahe? Slováci a Česi však nepracovali len doma. V USA Tomáš Garrigue Masaryk presviedčal svetových lídrov, že si zaslúžime slobodu. V októbri 1918 odovzdal americkej vláde dokument známy ako Washingtonská deklarácia, kde sľúbil, že nový štát bude demokratický. Americký prezident Woodrow Wilson nás podporil myšlienkou, že každý národ má právo sám rozhodnúť o svojom osude. A potom prišiel deň D – 28. október 1918. V Prahe sa rozkríklo, že Rakúsko-Uhorsko kapitulovalo. Ľudia vyšli do ulíc, strhávali staré symboly a vyhlásili Československú republiku. Moc prebral orgán nazvaný Národný výbor.

Informačné vákuum a Martinská deklarácia. Ale pozor, tu prichádza zápletka. Na Slovensku o tom, čo sa stalo 28. októbra v Prahe, nikto nevedel! Cenzúra fungovala dokonale a správy meškali. Slovenskí politici sa preto stretli v Turčianskom Svätom Martine až 30. októbra 1918, mysliac si, že sú prví. Vytvorili Slovenskú národnú radu na čele s Matúšom Dulom a prijali Deklaráciu slovenského národa. V nej sa nezávisle od Prahy prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Až neskôr zistili, že republika už vlastne dva dni existuje. Martinská deklarácia sa tak stala kľúčovým dokumentom, ktorým sa Slovensko legálne pripojilo k novému štátu.

Nové hranice. Vznik štátu bol len začiatok. Bolo treba ešte obhájiť hranice, pretože Maďarsko sa Slovenska nechcelo vzdať. Definitívnu bodku za tým dala až Trianonská mierová zmluva v roku 1920, ktorá určila hranice tak, ako ich viac-menej poznáme dnes. Slováci sa tak po storočiach stali slobodným národom v modernom, demokratickom štáte.

Tip na záver (Analógia pre lepšie pochopenie): Na vysvetlenie oneskorenia medzi Prahou (28.10.) a Martinom (30.10.) môžete použiť prirovnanie k pomalému internetu. Predstavte si, že Praha poslala správu „Sme slobodní!“, ale kvôli „zlému signálu“ (uhorskej cenzúre) táto správa dorazila do Martina až keď už Slováci sami napísali vlastný status „Končíme s Uhorskom“. Obe akcie boli správne, len o sebe chvíľu nevedeli.