Dnes sa pozrieme na to, ako sa menil vkus ľudí v 19. storočí. Predstavte si dobu po veľkých vojnách a revolúciách. Ľudia túžili po poriadku a kráse. Preto sa na začiatku storočia umelci inšpirovali starovekým Gréckom a Rímom – tento štýl voláme klasicizmus. Všetko muselo byť jasné, presné a jednoduché. Dokonca sám Napoleon Bonaparte tento štýl podporoval. Stavali sa budovy s rovnými líniami a trojuholníkovými štítmi, ktoré pripomínali antické chrámy.

Empír a Biedermeier: Umenie u vás doma Klasicizmus mal aj svoju monumentálnu podobu, ktorej hovoríme empír – ten bol o veľkolepých stavbách. Ale čo bežní ľudia, mešťania? Tí si tento štýl upravili pre svoje pohodlie. Vznikol biedermeier. Predstavte si útulnú obývačku: maľovaný porcelán, miniatúry na stenách a pekný nábytok. Biedermeier bol štýl kultúry bývania, ktorý milovali najmä mešťania.

Romantizmus: Výbuch citov Potom však prišla zmena. Umelci si povedali: „Dosť bolo pravidiel a rozumu!“ Chceli cítiť, chceli vášeň. Nastupuje romantizmus. Romantici odmietli antické vzory. Namiesto rozumu postavili na piedestál lásku, vášeň a city. Unikali do prírody, do minulosti alebo do exotických krajín. V knihách z tohto obdobia často nájdete hrdinstvo aj nešťastnú lásku. Umelec už nebol len remeselník, ktorý robí na zákazku, ale človek s vlastným, osobitým štýlom.

Realizmus a Impresionizmus: Pravda a okamih V druhej polovici storočia romantické snívanie vystriedal realizmus. Umelci chceli zobrazovať život taký, aký naozaj je – objektívne, bez prikrášľovania, scény z každodenného života. Ale v 60. rokoch prišiel šok. Skupina maliarov začala maľovať inak. Nechceli detailne vykresliť každý lístok na strome. Chceli zachytiť dojem – to, ako naše oko vníma svet v danom okamihu. Volali sa impresionisti. Názov vznikol podľa obrazu Clauda Moneta s názvom Impresia. Spoločnosť ich najprv odmietala, no oni verili, že najpravdivejší je ten okamih, ktorý v nás zanechá najsilnejší dojem.

Postimpresionisti a Secesia: Finále storočia. Koncom storočia prichádzajú postimpresionisti, ako Vincent van Gogh či Paul Gauguin. Často žili v biede a svoje pocity a sklamania vkladali do obrazov. A úplným záverom, na prelome 19. a 20. storočia, ovládla svet secesia. Bola to reakcia na priemyselnú dobu – umelci sa chceli vrátiť ku kráse remesiel. Secesia je plná ornamentov, pestrých farieb a ozdobnosti. U nás bol jej známym predstaviteľom napríklad architekt Dušan Jurkovič.

Vidíte tú cestu? Od prísneho rozumu klasicizmu, cez búrlivé city romantizmu, až po farebné dojmy impresionizmu a ozdobnú secesiu. 19. storočie bolo v umení naozaj pestré.