Téma lesných stavovcov sa zameriava na obojživelníky a plazy, čo sú živočíchy s vnútornou oporou tela – kostrou a chrbticou zloženou zo stavcov. Tieto dve skupiny majú odlišné spôsoby života a telesné znaky, ktoré im umožňujú prežiť v lesnom prostredí.

Lesné obojživelníky

Obojživelníky sú úzko späté s vodným prostredím, ktoré potrebujú najmä na rozmnožovanie.

• Životný cyklus: Z vajíčok sa vo vode vyvíjajú žubrienky, z ktorých neskôr vznikajú dospelé jedince žijúce na súši.

• Zástupcovia: Patrí sem napríklad skokan hnedý, ktorý má vlhkú kožu a plávacie blany, alebo salamandra škvrnitá, ktorá patrí k obojživelníkom s chvostom.

• Zaujímavosti: Žaby využívajú na zosilnenie kŕkania zvukové mechúriky a na lov hmyzu vymršťujú lepkavý jazyk.

Lesné plazy

Plazy, na rozdiel od obojživelníkov, majú suchú kožu pokrytú šupinami a štítkami. Väčšinou obývajú slnečné okraje lesov a stráne.

• Jašterice: Majú krátke končatiny s pazúrikmi. Jašterica zelená je známa schopnosťou odhodiť časť chvosta pri nebezpečenstve (chvost jej neskôr dorastie). Patrí sem aj slepúch, ktorý je v skutočnosti jašterica so zakrpatenými končatinami, hoci si ho ľudia často mýlia s hadom.

• Hady: V našich lesoch nájdeme napríklad užovku hladkú alebo užovku stromovú, ktorá je naším najdlhším hadom a výborne lezie po stromoch. Tieto hady nie sú jedovaté, korisť lovia ovinutím sa okolo jej tela. Ich koža nerastie spolu s telom, preto ju pravidelne zvliekajú.

Význam v prírode

Obe skupiny sú dôležitou súčasťou potravových reťazcov.

• Obojživelníky a jašterice sa živia drobnými živočíchmi, ako sú hmyz, pavúky či slimáky, čím zabraňujú ich premnoženiu.

• Hady sa živia myšami, žabami či jaštericami, a sami sa stávajú potravou pre väčšie mäsožravce.

Ľudia tieto zvieratá (najmä užovky a slepúchy) často zbytočne zabíjajú zo strachu, hoci sú pre lesný ekosystém nenahraditeľné a väčšinou neškodné.