Tajomstvá lesných bezstavovcov

Lesné bezstavovce a ich svet.

V lese žije obrovské množstvo drobných živočíchov, ktoré spája jeden spoločný znak – nemajú vnútornú oporu tela, teda kostru. Tieto organizmy nazývame bezstavovce a každé z nich má v lese svoju dôležitú úlohu. Medzi najznámejších obyvateľov vlhkejších miest patrí slimák, ktorého mäkké telo chráni tvrdá, po celý život rastúca ulita. Slimák sa pohybuje pomocou sliznatej svalnatej nohy, ktorá mu vďaka produkovanému slizu umožňuje kĺzať sa aj po drsných povrchoch. Na hlave slimáka nájdeme dva páry tykadiel; na dlhších sú umiestnené oči a kratší pár slúži na čuch a hmat. Keďže sa slimák živí rastlinami a hubami, jeho ústny otvor je vybavený drsným jazýčkom, ktorý funguje ako malé strúhadlo. Ak nastane nebezpečenstvo, slimák sa vtiahne do ulity, ktorú v nepriaznivých podmienkach dokonca zatvára viečkom. Jeho príbuzný, slizniak, ulitu nemá, no pred vysychaním ho chráni hustý sliz a pred predátormi sa ukrýva pod lístím. Tieto mäkkýše sa rozmnožujú vajíčkami kladenými do pôdy a ich mláďatá sú dôležitou potravou pre vtáky a chrobáky.

Usilovní pomocníci v lesnej pôde.

Priamo v pôde lesa žije ďalší dôležitý bezstavovec, dážďovka zemná, ktorej valcovité telo tvoria početné články (obrúčky). Každý tento článok nesie štyri páry tuhých štetín, o ktoré sa dážďovka pri pohybe opiera. Zaujímavou časťou jej tela je opasok, v ktorom sa tvoria vajíčka a vylučuje sliz na navlhčenie pokožky. Práve vďaka slizu môže dážďovka dýchať a ľahšie sa pohybovať v zemi. Možno ste si všimli, že po daždi vyliezajú na povrch, pretože voda v chodbičkách im bráni v dýchaní, hoci na dennom svetle často hynú. Dážďovky sú nesmierne užitočné, pretože vťahujú odumreté zvyšky rastlín do svojich chodbičiek, čím pôdu premiešavajú a kypria. Svojou činnosťou napomáhajú tvorbe humusu a umožňujú vzduchu prenikať hlbšie do zeme, čím robia lesnú pôdu kvalitnejšou.

Tkacie stroje a nebezpeční paraziti.

V inej časti lesa, v jeho stredných vrstvách, môžeme naraziť na pavúka križiaka obyčajného. Jeho telo sa odlišuje od hmyzu, pretože sa skladá len z hlavohrude a bruška. Na hlavohrudi má osem očí a štyri páry článkovaných končatín zakončených hrebienkovitými pazúrikmi. Pavúky sú majstri stavitelia, ktorí na brušku využívajú snovacie bradavice na tvorbu tekutiny, ktorá na vzduchu tuhne ako pavučina. Pri tkaní siete sa križiak riadi svojím vrodeným inštinktom. Svoju korisť usmrcuje jedom z jedovej žľazy, vpustí do nej tráviace šťavy a následne jej obsah vycicia. Podobnú stavbu tela ako pavúk má aj kliešť obyčajný, ktorý je však vonkajším parazitom. Zatiaľ čo samčekovia sa živia rastlinnými šťavami, samičky cicia krv hostiteľov, pričom môžu prenášať nebezpečné choroby ako boreliózu alebo kliešťový zápal mozgu. Po každej vychádzke do lesa je preto nevyhnutné skontrolovať si celé telo a prípadného kliešťa opatrne vytiahnuť pinzetou.

Kráľovstvo hmyzu a lesné spoločenstvá.

Najpočetnejšiu skupinu lesných bezstavovcov tvorí hmyz, ktorého telo sa delí na hlavu, hruď a bruško. Na hrudi majú vždy tri páry končatín a zvyčajne dva páry krídel. Príkladom dokonalej spolupráce je mravec lesný, ktorý žije v obrovských spoločenstvách – mraveniskách. V mravenisku nájdeme okrídlené samičky a samčekov, ale najmä neplodné robotnice, ktoré sa starajú o vajíčka, larvy a nosia potravu. Mravce sú „upratovačmi lesa“, pretože konzumujú veľké množstvo uhynutých živočíchov. Niektoré druhy dokonca žijú v symbióze s voškami, od ktorých získavajú sladkú šťavu. V lese však nájdeme aj hmyz, ktorý môže byť nebezpečný, ak sa premnoží pri narušení biologickej rovnováhy, ako je napríklad lykožrút, ktorý napáda smreky a vyhrýza si chodbičky pod kôrou. Naopak, užitočným pomocníkom je napríklad lumok, ktorého larva sa živí larvami škodlivého hmyzu pod kôrou stromov.

Nenápadní obyvatelia lístia a pôdy.

Ak by sme nazreli pod opadané lístie alebo kamene, objavili by sme svet drobných živočíchov s článkovaným telom. Patrí sem napríklad žižiavka, ktorá má telo chránené pancierom a zaujímavosťou je, že dýcha žiabrami, preto potrebuje vlhké prostredie. Okrem nej tu žijú mnohonôžky, ktoré majú na každom článku tela dva páry krátkych nôh a živia sa zvyškami rastlín. Ich opakom je stonôžka, ktorá je dravá, má silné hryzadlá a na každom článku len jeden pár nôh. Veľmi drobným obyvateľom machu a humusu je chvostoskok, ktorý dokáže skákať pomocou špeciálnej vidlice na brušku. Tieto drobné tvory, nazývané aj „snežné blchy“, môžeme niekedy vidieť ako čierne škvrny na snehu. Všetky tieto malé živočíchy spoločne prispievajú k rozkladu organických zvyškov a k tvorbe úrodnej lesnej pôdy.