Téma vzniku a existencie prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945) v období druhej svetovej vojny zahŕňa kľúčové aspekty od medzinárodnej politiky až po vojenské ťaženia.

Vznik štátu a medzinárodné postavenie

Slovenská republika vznikla v marci 1939 a postupne ju uznalo 27 štátov. Hoci mala vlastné symboly, ako prezidentskú štandardu či vlastné mince, jej samostatnosť bola od začiatku výrazne obmedzená mocenskými záujmami nacistického Nemecka. Štát sa stal Hitlerovým satelitom, čo viedlo k jeho postupnej medzinárodnej izolácii. Kvôli spojenectvu s Nemeckom odvolali svojich diplomatov z Bratislavy aj západné veľmoci ako Francúzsko a Anglicko.

Slovensko vo vojne

Slovenská republika sa aktívne zapájala do vojnových konfliktov po boku Nemecka:

• Útok na Poľsko (1939): Týmto krokom Slovensko získalo späť územia stratené v rokoch 1920 a 1938, ale definitívne si zahatalo cestu k diplomacii so Západom.

• Vojna proti ZSSR (1941): V júni 1941 vstúpilo do bojov na východnom fronte vyše 50 000 slovenských vojakov. Tento krok priniesol stovky obetí a prehĺbil izoláciu štátu.

• Vojna so Západom: V decembri 1941 Slovensko vypovedalo vojnu aj Anglicku a USA.

Vzťahy so susedmi a „malá vojna“

Vzťahy s Maďarskom boli mimoriadne napäté kvôli vzájomným územným nárokom. Krátko po vzniku štátu vypukol ozbrojený konflikt známy ako „malá vojna“, po ktorej muselo Slovensko odstúpiť Maďarsku časť územia na východe so 70 000 obyvateľmi. Nemecko tieto spory využívalo a obom stranám dávalo prázdne sľuby podmienené víťazstvom vo vojne.

Vnútorná politika a postoj Vatikánu

V čele štátu stál prezident Jozef Tiso. Významnú rolu zohrávala Hlinkova garda, ktorej veliteľ Alexander Mach skladal prísahu do rúk prezidenta. Dôležitým momentom bolo prijatie rasového zákonodarstva (september 1941), voči ktorému ostro protestoval Vatikán. Svätá stolica v diplomatickej nóte uviedla, že tieto opatrenia sú v priamom rozpore s katolíckymi zásadami.

Osud vojakov a hrozby do budúcna

Slovenskí vojaci na východnom fronte často prechádzali na sovietsku stranu alebo k partizánom (napríklad kapitán Ján Nálepka). Koncom roku 1943 vytvorili zajatí a prebehnutí vojaci jadro čs. jednotiek v ZSSR, ktoré neskôr bojovali v SNP.