Téma „Mračná nad Československom“ sa zameriava na dramatické obdobie roku 1938, kedy prvá Československá republika (ČSR) čelila existenčnému ohrozeniu zo strany nacistického Nemecka a následnej zrade svojich spojencov.

1. Ciele nacistického Nemecka a vnútorné oslabenie

Adolf Hitler krátko po nástupe k moci otvorene vyhlásil, že jeho cieľom je likvidácia Československa. Nemecko na dosiahnutie tohto cieľa využívalo nemeckú a maďarskú menšinu žijúcu v ČSR. Politické strany ako Sudetonemecká strana v Čechách a Karpatonemecká strana na Slovensku sa stali nástrojmi Berlína na podkopávanie jednoty a územnej celistvosti štátu. Na oslabení ČSR sa priživovalo aj Maďarsko, ktoré túžilo po obnove „veľkého Uhorska“, a nároky na časť územia prejavovalo aj Poľsko.

2. Pokusy o záchranu a diplomatický boj

Československo sa snažilo hľadať ochranu u svojich tradičných spojencov, najmä vo Francúzsku a Veľkej Británii. Okrem toho malo spojenecké zmluvy v rámci Malej dohody (s Juhosláviou a Rumunskom) a od roku 1935 aj so Sovietskym zväzom. Významnú úlohu v tomto období zohrali slovenské osobnosti:

• Milan Hodža: Ako prvý slovenský predseda československej vlády (1935 – 1938) sa usiloval riešiť národnostné otázky a presadzoval víziu spolupráce stredoeurópskych štátov v rámci tzv. Podunajskej federácie.

• Štefan Osuský: Významný diplomat, ktorý zastupoval ČSR vo Francúzsku a neskôr sa zapojil do odboja za obnovenie štátu.

3. Odhodlanie brániť vlasť

Napriek rastúcemu tlaku sa republika pripravovala na vojenskú obranu. Od roku 1934 budovala na hraniciach moderné železobetónové pevnosti a na Slovensku vznikali strategické továrne na výrobu zbraní a munície. Občania prejavili obrovské odhodlanie brániť svoj štát, čo sa naplno ukázalo počas všeobecnej mobilizácie v septembri 1938.

4. Mníchovská dohoda – „o nás bez nás“

Osud republiky sa rozhodol 29. septembra 1938 v Mníchove bez účasti československých zástupcov. Najvyšší predstavitelia Nemecka, Talianska, Francúzska a Veľkej Británie sa dohodli na nútenom odovzdaní pohraničných oblastí ČSR Nemecku.

• Západní spojenci sa nazdávali, že obetovaním ČSR uspokoja Hitlera a vyhnú sa vojne.

• Britský premiér Neville Chamberlain v rozhlase označil situáciu za spor v „ďalekej krajine“ medzi národmi, o ktorých nič nevedia.

Československá vláda sa tomuto diktátu podriadila. V dôsledku toho ČSR prišla o strategické územia, starostlivo budované pohraničné opevnenia a veľkú časť výzbroje, čím zostala bezbranná voči ďalšej agresii hitlerovského Nemecka.