Význam a vlastnosti vody pre život

Voda je nevyhnutná pre vznik vodných spoločenstiev. Medzi jej najdôležitejšie vlastnosti patria:

Obsah solí: Rozlišujeme sladkú vodu (rieky) a slanú vodu (moria a oceány), pričom organizmy sú prispôsobené konkrétnemu prostrediu.

Čistota a obsah plynov: Čistá voda obsahuje dostatok kyslíka na dýchanie a oxidu uhličitého, ktorý rastliny potrebujú na fotosyntézu. Znečistená voda má nedostatok kyslíka a obsahuje škodlivé látky.

Teplota: Ovplyvňuje aktivitu organizmov, čím je teplota vyššia (v optimálnom rozmedzí), tým rýchlejšie organizmy rastú a prijímajú živiny. V zime vrstva ľadu na hladine chráni živočíchy pred zamrznutím.

Samočistiaca schopnosť: V prírode má veľký význam, pričom sa na nej podieľajú baktérie, prvoky a drobné živočíchy (mäkkýše, larvy hmyzu).

Kolobeh vody v prírode

Voda je v neustálom pohybe. Tento proces je poháňaný slnečným žiarením a zemskou príťažlivosťou. Zahŕňa odparovanie vody z morí a rastlín, prenos v atmosfére, zrážky a následný tok povrchovej alebo spodnej vody späť do zásobníkov.

Rozdelenie vodných prostredí a život v nich

Podmienky pre život (hĺbka, teplota, čistota, svetlo) sa líšia podľa typu vody:

• Stojaté vody (jazerá, rybníky, močiare): Majú len malý prítok a odtok. Život sa tu sústreďuje na dne (baktérie, škľabky), vo vode (riasy, hmyz, ryby) a na brehu (brehové dreviny, vtáky).
• Tečúce vody (potoky, rieky): Voda v nich tečie rôznou rýchlosťou.

Organizmy vo vode a na brehu sú navzájom prepojené potravovými a ekologickými vzťahmi. Napríklad kačica divá si hľadá úkryt na brehu, ale potravu (rastlinnú aj živočíšnu) získava vo vode aj na súši. Vodné spoločenstvo tvoria mikroskopické organizmy (planktón), vodné rastliny, bylinožravé a mäsožravé ryby a ďalšie živočíchy.