Príchod Slovenov a ich život

Naši predkovia, ktorých vtedy nazývali Sloveni, prišli na naše územie koncom 5. a začiatkom 6. storočia. Nebývali v panelákoch, ale v zemniciach – boli to jednoduché drevené domčeky čiastočne vhĺbené do zeme so slamennou strechou a kamennou pecou v rohu.

Čo mali na tanieri?

• Boli to hlavne roľníci, takže základom boli obilné kaše, strukoviny a placky.

• Milovali sladké! Jediným sladidlom bol med, ktorý získavali od lesných včiel (brtníctvo).

• Z medu vyrábali aj svoj známy nápoj – medovinu.

⚔️ Samo: Kupec, ktorý sa stal kráľom

Pokojný život Slovenov narušili krutí Avari, ktorí ich prepadávali a brali im dobytok i úrodu. V roku 623 však Sloveni povedali „dosť“ a vzbúrili sa. Pomohol im v tom franský kupec Samo, ktorý bojoval tak hrdinsky, že si ho zvolili za kráľa.

Tak vznikla Samova ríša (prvý kmeňový zväz Slovanov). Samo vládol 35 rokov, mal 12 žien a až 37 detí!. Dokonca porazil aj silného franského kráľa Dagoberta v slávnej bitke pri Vogastisburgu v roku 631.

⚡ Bohovia a rituály

Sloveni neverili v jedného Boha, ale uctievali sily prírody. Ich najvyšším bohom bol Perún (vládca hromu a blesku), ktorého meno dodnes spomíname, keď povieme „do paroma!“. Verili aj na:

• Vesnu (bohyňu jari),

• Morenu (bohyňu zimy a smrti),

• rôzne víly, škriatkov a tajuplné bytosti v lesoch a studničkách.

🏰 Bezpečnosť na prvom mieste: Hradiská

Aby sa ochránili pred nepriateľmi, stavali si na kopcoch hradiská (ako napríklad Pobedim). Boli to opevnené miesta s vysokými valmi z hliny a dreva. Vnútri mali aj obilné jamy, čo boli vlastne „stredoveké chladničky“ – v zemi vypálené jamy, kde obilie vydržalo čerstvé aj niekoľko rokov.

💡 Zaujímavosť na záver

Vedeli ste, že názov nášho národa sa v mužskom rode zmenil zo Sloven na Slovák až v 14. storočí? Ženský rod – Slovenka – nám však zostal pôvodný až dodnes!