Lúčne a poľné stavovce

TEXT

Úvod

Vedeli ste, že niektoré z našich najbežnejších susedov v záhradách a na lúkach majú neuveriteľné super-schopnosti? Ropuchy vylučujú cez kožu obranný jed, jašterice dokážu v nebezpečenstve obetovať svoj vlastný chvost a vretenice využívajú dômyselný jedový aparát na lov. Poďme spoločne preskúmať fascinujúci, no často prehliadaný svet obojživelníkov a plazov, ktoré žijú priamo v našom okolí.

Čo sa v tejto lekcii naučíte:

  • Rozlíšiť naše dva najväčšie druhy ropúch a opísať ich význam pre prírodu.
  • Pochopiť, ako telesná teplota ovplyvňuje správanie a životný cyklus jašteríc.
  • Bezpečne rozoznať vretenicu severnú od užovky a správne poskytnúť prvú pomoc pri uhryznutí.

Ropuchy – Užitoční noční lovci

Obojživelníky patria medzi stavovce, no v porovnaní s bezstavovcami ich na našich lúkach a poliach nenájdeme v takom veľkom množstve druhov. Medzi tie najznámejšie patrí ropucha zelená a ropucha bradavičnatá, ktoré sú zároveň našimi najväčšími žabami.

Na rozdiel od štíhlych a rýchlych skokanov majú ropuchy zavalité telo, kratšie zadné končatiny a pohybujú sa pomaly a nemotorne. Hoci ich cez deň často neuvidíte, pretože sa ukrývajú pod kameňmi alebo v norách hlodavcov, v noci sa menia na aktívnych lovcov.

  • Ropucha zelená: Má na tele charakteristické zelené škvrny. Živí sa najmä dážďovkami, slimákmi a inými bezstavovcami.
  • Ropucha bradavičnatá: Jej telo pokrýva bradavičnatá koža, ktorá ju chráni pred vysychaním. Loví hmyz, motýle, mravce a slimáky, vďaka čomu je mimoriadne prospešná pre poľnohospodárov a záhradkárov.

Obrana a ohrozenie: Na bokoch hlavy majú ropuchy jedové žľazy. Výlučok z týchto žliaz je pre človeka jedovatý a ropuchu chráni pred predátormi, pre ktoré predstavuje potravu. Najväčším nepriateľom ropúch je však človek, presnejšie znečistenie životného prostredia a cestná doprava, ktorá ich ohrozuje počas ich pravidelného jarného sťahovania k vodným plochám za účelom rozmnožovania.

Jašterica krátkohlavá. Život závislý od slnka.

Jašterica krátkohlavá je typickým zástupcom plazov, ktorý obľubuje suché a slnečné trávnaté prostredia. Na rozdiel od cicavcov či vtákov majú plazy premenlivú teplotu tela, ktorá sa mení podľa teploty okolitého prostredia.

Tento fakt zásadne ovplyvňuje ich správanie:

  • Teplo prináša život: Čím je vonku teplejšie, tým je jašterica aktívnejšia a dokáže sa pohybovať neuveriteľne rýchlo. Preto ich tak často vidíme vyhrievať sa na slnku.
  • Zima znamená útlm: Zimné obdobie prespia jašterice v úkrytoch. Počas tohto spánku neprijímajú potravu a ich dýchanie je obmedzené na úplné minimum.

Telo jašterice pokrýva suchá koža s rohovinovými šupinami. Zaujímavosťou je aj ich pohlavný dimorfizmus (rozdielny vzhľad), kým samčekovia sú výrazne zelení s hnedým pruhom na chrbte, samičky sú nenápadnejšie, sivohnedé.

Vedeli ste, že ak jaštericu chytí predátor za chvost, dokáže ho v nebezpečenstve odlomiť? Tento proces odpúta pozornosť útočníka a jašterici po čase chvost opäť dorastie.

Vretenica a užovka. Ako ich spoľahlivo rozoznať?

Stretnutie s hadom v prírode môže u mnohých vyvolať strach. Na Slovensku máme iba jeden druh jedovatého hada, vretenicu severnú. Žije najmä na horských lúkach a rúbaniskách vo vyšších polohách. Živí sa myšami a žabami. Telo má pokryté suchou kožou, ktorú na rozdiel od jašteríc zvlieka naraz vcelku.

Je dôležité vedieť, že vretenica sa človeku vyhýba. Uhryzne len vtedy, keď sa cíti v bezprostrednom ohrození, napríklad ak na ňu nešťastne stúpite.

Ako ju rozoznáte od neškodnej užovky?

  1. Tvar hlavy: Vretenica má charakteristickú trojuholníkovú hlavu, zatiaľ čo užovka má hlavu oválnu.
  2. Kresba na chrbte: Vretenica má na chrbte výraznú tmavú kľukatú čiaru. Užovka takúto výraznú kresbu nemá.

Prvá pomoc pri uhryznutí vretenicou: Uhryznutie spoznáte podľa dvoch drobných krvavých raniek blízko seba.

  • Zachovajte pokoj a minimalizujte pohyb poranenej končatiny.
  • Čo najrýchlejšie zavolajte lekársku pomoc (záchrannú službu).
  • Dôležité je poznačiť si presný čas, kedy k uhryznutiu došlo.
  • Ako prevencia v miestach s výskytom vreteníc výborne poslúži pevná vysoká obuv siahajúca nad členky.

Zhrnutie

Hlavné body lekcie:

  • Obojživelníky (ako ropuchy) majú zavalité telo, pomalší pohyb a vlhkú či bradavičnatú kožu. Sú užitočné, pretože regulujú stavy hmyzu a slimákov.
  • Plazy (jašterice, hady) majú suchú kožu so šupinami a premenlivú teplotu tela, kvôli ktorej sú závislé od slnečného tepla.
  • Vretenica severná je náš jediný jedovatý had, spoznáme ju podľa trojuholníkovej hlavy a kľukatej čiary na chrbte. Užovka má oválnu hlavu a kľukatá čiara jej chýba.
  • Chrániť obojživelníky a plazy je dôležité pre udržanie biologickej rovnováhy v našej prírode.

Filmový príbeh

Podcast DoUcha

Zábava

Biológia • 5. ročník

Líštičky a stavovce z lúky

Logická mriežka (Logic Grid Puzzle) • Lekcia: Lúčne a poľné stavovce – obojživelníky a plazy

Príbeh

Samko, Eliška a Hugo pozorujú na lúke 4 stavovce. Každý má jeden znak skupiny a tela a jedno typické správanie. Pomôž líštičkám zistiť, čo ku ktorému živočíchovi patrí!

SamkoBádateľ – pozoruje jaštericu a jej chvostík, ktorý dokáže dorásť
EliškaVedkyňa – rozoznáva hady podľa tvaru hlavy a kresby
HugoPozorovateľ – v noci sleduje ropuchy a stavia zábrany pri ceste

Živočíchy, znaky a správanie

Živočíchy

Ropucha bradavičnatá
Jašterica krátkohlavá
Vretenica severná
Užovka

Skupina a telesný znak

Znak 1Obojživelník s jedovými žľazami za hlavou
Znak 2Plaz s premenlivou teplotou tela a šupinami
Znak 3Jedovatý had s trojuholníkovou hlavou
Znak 4Neškodný nejedovatý had s oválnou hlavou

Správanie a prispôsobenie

Správanie ANočný zavalitý lovec ohrozený cestnou dopravou
Správanie BRýchly pohyb na slnku a schopnosť obetovať chvost
Správanie CTmavá kľukatá čiara na chrbte a zvliekanie kože vcelku
Správanie DHlava bez kľukatej kresby a neškodnosť pre človeka

Eliškino pravidlo: Hady nikdy nechytaj ani nedráždi – pozoruj ich z diaľky. Ak by niekoho uštipla vretenica, zostaňte v pokoji, zapamätajte si presný čas uštipnutia a hneď volajte dospelého a záchranku (155 alebo 112).

Indície

  1. 1Samko: „Jašterica krátkohlavá je na slnku bleskovo rýchla a pri útoku dokáže obetovať chvost.“
  2. 2Samko: „Živočích, ktorý vie obetovať chvost, je plaz s premenlivou teplotou tela a šupinami.“
  3. 3Hugo: „Ropucha bradavičnatá je nočný zavalitý lovec – pri jarnom ťahu k vode ju ohrozujú autá.“
  4. 4Hugo: „Nočný zavalitý lovec je obojživelník s jedovými žľazami za hlavou.“
  5. 5Eliška: „Užovka nemá na chrbte tmavú kľukatú čiaru.“ NEGATÍVNA
  6. 6Eliška: „Had s tmavou kľukatou čiarou na chrbte má trojuholníkovú hlavu a je jedovatý.“

Mriežka

Klikni: ✓ = áno  |  ✗ = nie  |  ďalší klik = vymaž

Tip: Keď dáš ✓, ostatné políčka v tom istom riadku a stĺpci tej istej skupiny môžeš označiť ✗. Na mobile posúvaj mriežku do strany.

Riešenie (pre učiteľa)

doucha.sk • Biológia 5. ročník • Lekcia: Lúčne a poľné stavovce

Návrat hore