Rok 1989: Koniec totality a pád múrov

Všetko sa to začalo nádejou na zmenu, ktorú priniesli reformy sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, čo povzbudilo občanov v krajinách sovietskeho bloku k boju proti komunistickej totalite. Rok 1989 sa stal skutočným medzníkom: v Poľsku si hnutie Solidarita vybojovalo verejné pôsobenie, v Maďarsku pripustili systém viacerých strán a v Československu prebiehali masové demonštrácie známe ako „nežná“ revolúcia.

Zjednotenie Nemecka

Najvýraznejším symbolom rozdelenej Európy bol Berlínsky múr, ktorý padol 9. novembra 1989, keď vláda NDR povolila voľný vstup do západného Berlína. Tento pád viedol k rýchlemu zjednoteniu Nemecka, ktoré sa oficiálne udialo 3. októbra 1990 pod vedením kancelára Helmuta Kohla. Kohl veril, že jednotu Nemecka nie je možné dosiahnuť bez celkového zjednotenia Európy.

Nová politická mapa Európy

Pád komunizmu spustil lavínu zmien, ktoré prekreslili mapu nášho svetadielu podobne výrazne ako po prvej svetovej vojne. Medzi najdôležitejšie momenty patrili:

• Zánik Sovietskeho zväzu (1991) a vznik viacerých nezávislých štátov vrátane Litvy, Lotyšska a Estónska.

• Rozpad Juhoslávie, ktorý bol bohužiaľ sprevádzaný krvavou občianskou vojnou a etnickými čistkami.

• Vznik samostatného Slovenska a Českej republiky po pokojnom rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993.

• Vstup do Európskej únie v roku 2004, kedy sa jej členmi stalo Slovensko, Česko, pobaltské krajiny aj Slovinsko.

Výzvy spájania dvoch svetov

Hoci sa hranice na mapách zmenili, zjednotenie v ľudskej sfére sa ukázalo ako najťažšie. Ľudia z bývalého Východu a Západu mali odlišné spôsoby života, čo občas viedlo k nepochopeniu, predsudkom a sťažnostiam na oboch stranách. Dejiny nám tak ukazujú, že búranie neviditeľných múrov v mysliach ľudí trvá oveľa dlhšie než búranie tých betónových.