Umenie ako hra a svet snov

Po prvej svetovej vojne začali umelci hľadať úplne nové spôsoby, ako vyjadriť svoje pocity a predstavy. Jedným z najhravejších smerov sa stal dadaizmus, ktorý za základný princíp tvorby považoval hru a náhodu. Dadaisti, ako napríklad básnik Tristan Tzara, vytvárali básne tak, že náhodne vyťahovali slová nastrihané z novín z vrecúška. Umením sa pre nich mohlo stať čokoľvek – od zhrdzavených klincov až po gombíky, čím chceli zbúrať bariéru medzi bežným životom a galériou.

Na túto hravosť nadviazal surrealizmus, čo v preklade znamená „nadrealizmus“. Pre surrealistov boli najväčšou inšpiráciou sny, pretože verili, že práve v nich sa ukrývajú naše skutočne slobodné myšlienky. Medzi najznámejších majstrov tohto smeru patril Salvador Dalí, ktorého diela presiahli hranice bežného maliarstva, či Marc Chagall, ktorého postavy na obrazoch akoby popierali zákon príťažlivosti a voľne sa vznášali.

Architektúra, kde krása slúži účelu

V rovnakom čase sa zmenila aj tvár našich miest. Staré ozdobné štýly nahradila moderná architektúra, ktorá stavala na účelnosti a funkčnosti, preto tento smer nazývame funkcionalizmus. Architekti ako Le Corbusier začali navrhovať budovy na špeciálnych stĺpoch (pylónoch), ktoré umožňovali voľný prechod pod stavbou, a na strechách vytvárali záhrady.

Vďaka novým materiálom, ako sú železobetón, oceľ a sklo, mohli v 30. rokoch 20. storočia vyrásť aj prvé mrakodrapy, napríklad slávny Chrysler Building v New Yorku, ktorý sa stal symbolom víťazstva techniky nad gravitáciou. Moderné domy mali dlhé pásové okná, aby dnu prúdilo čo najviac svetla, čím spájali krásu s praktickým využitím pre zdravší život.