Téma vzniku a fungovania Sovietskeho zväzu (ZSSR) zachytáva jeden z najdramatickejších zvratov v dejinách, kedy sa ruské impérium zmenilo na komunistickú totalitu.

Tu je prehľadné zhrnutie kľúčových bodov:

• Revolúcia a nástup boľševikov: Rusko bolo vyčerpané prvou svetovou vojnou, čo v roku 1917 viedlo k zvrhnutiu cára (Februárová revolúcia). Chaos využili boľševici na čele s Vladimírom Iľjičom Leninom, ktorí sa v novembri 1917 chopili moci (Októbrová revolúcia). Hoci sľubovali „mier, pôdu a chlieb“, v skutočnosti nastolili násilnú diktatúru a zlikvidovali akúkoľvek politickú opozíciu.

• Koniec demokracie: Prvý slobodne zvolený ruský parlament (Ústavodarné zhromaždenie) fungoval len pár hodín v januári 1918. Boľševici ho násilne rozpustili, pričom do dejín vošla veta veliteľa stráže: „Stráž je unavená,“ čím sa skončili nádeje na demokraciu. V roku 1922 vznikol samotný ZSSR.

• Stalinova „krutovláda“: Po Leninovej smrti v roku 1924 ovládol krajinu Josif Vissarionovič Stalin. Jeho režim bol charakteristický neobmedzenou mocou a extrémnou krutosťou. Zaviedol päťročné plány, násilné spriemyselňovanie (industrializáciu) a združstevňovanie (kolektivizáciu). Odporcovia, ale aj nevinní ľudia, končili v pracovných táboroch nazývaných gulagy.

• Tragické následky: Stalinova politika viedla k masovým presunom obyvateľstva a ničivým hladomorom, ktoré si vyžiadali odhadom 20 až 30 miliónov obetí. Stalin raz cynicky poznamenal, že smrť miliónov je len „štatistika“.

• Ovládnutie myslenia: Štát sa snažil kontrolovať nielen majetok, ale aj myšlienky ľudí. Cirkev bola prenasledovaná a v umení sa povolil len tzv. socialistický realizmus, ktorý oslavoval režim. Na šírenie týchto myšlienok a získavanie más slúžili pútavé, no zavádzajúce propagandistické plagáty.