Prečo sa učíme históriu?

História (dejepis) nám pomáha spoznať naše počiatky a odpovedať na otázku, kto sme. Je dôležité poznať skúsenosti našich predkov, aby sme neopakovali rovnaké chyby a omyly. Ako povedal jeden spisovateľ: „Kde niet poznania minulosti, nemôže byť ani vízia budúcnosti“.

Ako plynie čas v dejinách?

Dejiny ľudstva sú veľmi dlhé, preto ich delíme na päť hlavných období:

• Pravek: Najdlhšie obdobie, keď sa vyvíjal človek. Delíme ho aj podľa materiálu nástrojov na dobu kamennú, medenú, bronzovú a železnú.

• Starovek: Čas veľkých civilizácií (Egypťania, Gréci, Rimania). Končí sa pádom Rímskej ríše v roku 476.

• Stredovek: Trval od roku 476 až po objavenie Ameriky v roku 1492.

• Novovek: Obdobie nových myšlienok, ktoré končí v roku 1789.

• Moderná doba (najnovšie dejiny): Posledných asi 200 rokov, v ktorých žijeme aj dnes.

Kto sú detektívi minulosti?

Hlavnými bádateľmi sú archeológovia. Tí hľadajú v zemi pamiatky hmotnej kultúry, ako sú kosti, šperky, keramika či staré nástroje. Pri práci používajú:

• Tradičné nástroje: Rýle, motyky, štetce, skalpely alebo sitká.

• Modernú techniku: Drony, satelity a radary.

Archeológovia na to nie sú sami. Pomáhajú im napríklad antropológovia (skúmajú kosti), jazykovedci (skúmajú reč) alebo chemici a geológovia.

Naše dedičstvo

Všetky vzácne predmety, ktoré človek vyrobil (artefakty), sa po výskume vystavujú v múzeách. Tvoria naše spoločné kultúrne dedičstvo. Na Slovensku bol významným priekopníkom archeológie Andrej Kmeť, ktorý dokonca zachránil a daroval múzeu kostru mamuta.