Dnes sa vydáme na cestu časom a priestorom, aby sme zistili, ako sme objavili vesmír a aké miesto v ňom zaujíma naša Zem. Kedysi ľudia mohli vesmír pozorovať len voľným okom, ale v druhej polovici 20. storočia sa všetko zmenilo.

Vesmírne preteky a prvé kroky.

Poďme k vesmírnym pretekom. V druhej polovici 20. storočia súťažili USA a Sovietsky zväz (ZSSR) o to, kto bude vo vesmíre lepší. ZSSR v roku 1957 vypustil prvú umelú družicu, Sputnik 1. Skutočný zlom nastal 12. apríla 1961, keď sa sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin stal prvým človekom, ktorý obletel Zem v kozmickej lodi. USA však dosiahli najväčší úspech v roku 1969. Kozmický let Apollo 11 doviedol posádku na Mesiac, a Neil Armstrong sa stal prvým človekom, ktorý na neho vstúpil.

Život vo vesmíre a kozmodrómy.

Dnes spolupracujeme. Najznámejší projekt je Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), ktorá je trvale obývaná a slúži na vedecké experimenty. Zaujíma vás, odkiaľ rakety štartujú? Z miest zvaných kozmodrómy. Najznámejšie sú Bajkonur v Kazachstane a Kennedyho vesmírne stredisko v USA (riadené NASA).

Náš vesmírny domov – Slnečná sústava.

Prejdime k nášmu domovu. Naša planéta Zem je súčasťou Slnečnej sústavy, v ktorej strede je obrovská žiariaca hviezda – Slnko. Toto usporiadanie sa volá heliocentrická teória. Slnečnú sústavu okrem Slnka tvoria planéty, mesiace a ďalšie objekty. Zem je tretia od Slnka a spolu s Merkúrom, Venušou a Marsom patrí medzi terestriálne planéty (tie s pevným povrchom). Medzi Marsom a Jupiterom nájdeme rozsiahly pás asteroidov.

Zem a budúcnosť.

Prečo je Zem taká špeciálna? Je jediná s dokázanými živými organizmami a pre množstvo vody je nazývaná aj modrá planéta. Naša atmosféra má ako jediná kyslík. A kam smerujeme? Vedci sa intenzívne zameriavajú na výskum Marsu, s cieľom pristáť tam v priebehu nasledujúceho desaťročia (okolo roku 2030). Celá naša sústava je len malou časťou galaxie, ktorú voláme Mliečna cesta.