Vesmírne susedstvo. Naša planéta nie je vo vesmíre sama, ale je dôležitou súčasťou celku, ktorý nazývame Slnečná sústava. Jej stred tvorí hviezda Slnko, okolo ktorej obiehajú všetky planéty a menšie telesá vďaka jeho silnej gravitácii. V minulosti si ľudia mysleli, že stredom všetkého je Zem, ale v 16. storočí poľský astronóm Mikuláš Kopernik vedecky dopracoval správnu teóriu. Táto heliocentrická teória nám hovorí, že Zem a ostatné planéty krúžia okolo Slnka. Celá naša sústava je navyše len malinkou bodkou v obrovskej galaxii s názvom Mliečna cesta, ktorá má tvar disku.

Dobyvatelia kozmu. Skutočné dobrodružstvo pri objavovaní vesmíru sa začalo v druhej polovici 20. storočia, keď spolu súperili USA a vtedajší Sovietsky zväz. Prvým veľkým hrdinom sa stal kozmonaut Jurij Gagarin, ktorý dňa 12. 4. 1961 ako prvý človek obletel Zem. Ľudstvo však túžilo ísť ešte ďalej. Tento sen sa splnil počas misie Apollo 11, keď dňa 21. 7. 1969 na povrch Mesiaca prvýkrát vstúpil Neil Armstrong. Dnes už ľudia vo vesmíre pracujú pravidelne, najmä na obrovskej stanici s názvom ISS (Medzinárodná vesmírna stanica), kde vedci z celého sveta skúmajú hviezdy a biológiu.

Tance našej planéty. Zem vykonáva dva základné pohyby, ktoré ovplyvňujú náš život. Prvým je rotačný pohyb, pri ktorom sa Zem otočí okolo svojej osi raz za približne 24 hodín. Vďaka tejto rotácii sa u nás strieda deň a noc. Druhým dôležitým pohybom je obehový pohyb okolo Slnka. Cesta okolo Slnka trvá Zemi presne 365 dní a takmer 6 hodín, čo nazývame jeden rok. Práve tento obeh a sklon zemskej osi spôsobujú striedanie ročných období, ako sú jar, leto, jeseň a zima.

Nočný sprievodca. Naším najbližším susedom je Mesiac, ktorý je jediným prirodzeným satelitom Zeme. Mesiac sám nevyžaruje svetlo, iba odráža lúče zo Slnka. Keďže oblieha našu planétu, vidíme ho zakaždým v inej podobe, čomu hovoríme fázy Mesiaca. Poznáme napríklad nov, prvú štvrť, spln a poslednú štvrť. Mesiac má na Zem veľký vplyv aj svojou príťažlivosťou, ktorá spôsobuje pravidelné kolísanie hladiny morí – príliv a odliv.

Ako sa nestratiť vo svete. Aby sme sa na Zemi vedeli orientovať, používame svetové strany, medzi ktoré patria sever, juh, západ a východ. Najstarším pomocníkom cestovateľov je kompas, ktorého magnetická strelka vždy ukazuje na sever. Vedci vytvorili na mapách aj pomyselnú sieť čiar, ktorú voláme geografická sieť. Tvoria ju rovnobežky, z ktorých najdlhšia je rovník, a poludníky, ktoré spájajú severný a južný pól. Základom pre meranie času je nultý poludník prechádzajúci cez Greenwich. Celý svet je preto rozdelený na 24 časových pásem. Každá správna mapa nám potom v zmenšenej podobe ukazuje krajinu, pričom o tom, ako veľmi je zmenšená, nás informuje mierka.

Voda a súš. Naša modrá planéta je pokrytá najmä vodou. Až 71 % povrchu tvorí svetový oceán, do ktorého patria napríklad Atlantický alebo najväčší, Tichý oceán. Zvyšok tvoria kontinenty, teda veľké časti súše, ako sú Eurázia, Afrika či Amerika. V minulosti však pevnina vyzerala inak – pred miliónmi rokov existoval jeden obrovský prakontinent s názvom Pangea, ktorý sa neskôr rozpadol na dnešné časti.

Čo sa skrýva pod povrchom. Keby sme sa mohli pozrieť hlboko do vnútra Zeme, videli by sme, že sa skladá z vrstiev. V strede je žeravé zemské jadro, nad ním hrubý zemský plášť a na povrchu tenká zemská kôra. Zemská kôra nie je v celku, ale je rozlámaná na obrovské kusy, ktoré nazývame litosferické dosky. Tieto dosky sa neustále veľmi pomaly pohybujú. Keď do seba narazia alebo sa o seba trú, vzniká zemetrasenie alebo sa na povrch vyvalí žeravá magma a vznikne sopka.

Živly okolo nás. Zem chráni jej plynný obal – atmosféra. Najdôležitejší pre nás je kyslík, ktorý dýchame. Vo výške asi 25 km nás zasa ozónová vrstva chráni pred škodlivým žiarením. To, či vonku prší alebo svieti slnko, nazývame počasie, ale dlhodobý stav počasia na určitom mieste je podnebie. Všetka voda na planéte tvorí hydrosféra. Voda je v neustálom pohybe, vyparuje sa z oceánov, tvorí oblaky a zasa padá ako dážď, čo nazývame obeh vody v prírode.

Krása a ochrana prírody. Rôzne podnebné pásma vytvárajú rôzne domovy pre rastliny a zvieratá, ktoré voláme ekosystém. V najteplejších a najvlhkejších oblastiach pri rovníku rastie hustý tropický dažďový les. Nachádzajú sa tu pôdy hrdzavej farby, ktoré voláme červenozeme. Človek tieto lesy často ničí vypaľovaním, čo je nebezpečná deforestácia. Smerom od rovníka lesy rednú a menia sa na trávnaté plochy – savany. Tu sa strieda obdobie sucha a dažďov, čo núti zvieratá k ďalekej ceste za vodou, ktorú nazývame migrácia. V najsuchších oblastiach sveta vznikli púšte, kde spadne veľmi málo zrážok. Život tu existuje najmä tam, kde je podzemná voda, teda v oblastiach nazývaných oáza. Najväčšou púšťou je Sahara. Problémom je rozširovanie púští na úkor inej krajiny, čo voláme dezertifikácia. V miernom pásme, kde leží aj Slovensko, sa striedajú štyri ročné obdobia. Nájdeme tu úrodné trávnaté oblasti, ktoré v Európe a Ázii voláme stepi. Vďaka hromadeniu humusu v nich vznikli najúrodnejšie pôdy sveta – černozeme. Severnejšie oblasti mierneho pásma pokrýva ihličnatý les – tajga, kde sa nachádza málo úrodná pôda zvaná podzol. V najchladnejších oblastiach okolo polárnej kružnice leží tundra. Pôda je tu trvalo zamrznutá, čo odborne nazývame permafrost. Okolo pólov sa rozprestierajú polárne krajiny. Na severe je to Arktída a na juhu kontinent Antarktída.

Na svete v súčasnosti existuje 195 nezávislých štátov. Štáty, kde vládne prezident, sú republiky, a tie, kde je na čele panovník, nazývame monarchie. Najväčším štátom podľa rozlohy je Rusko a najmenším je Vatikán. Ľudské sídla delíme na vidiecke a mestské sídla. Aby sme zachovali krásy našej planéty aj pre budúcnosť, najvzácnejšie miesta a stavby chráni svetová organizácia UNESCO. Je našou úlohou správať sa zodpovedne, aby naša Zem zostala zdravým miestom pre život.