Dnes sa pozrieme na muža, ktorého milovali aj nenávideli. Napoleon Bonaparte. Začal ako vojak a v roku 1804 sa sám korunoval za cisára všetkých Francúzov. Nebol to len dobyvateľ. Zaviedol poriadok – vydal Občiansky zákonník (Code Civil). Ten priniesol rovnosť pred zákonom a náboženskú slobodu, no zároveň bol prísny na ženy – manželka musela poslúchať muža a nemohla nič vlastniť bez jeho súhlasu.

Dobyvateľ Európy a slávne bitky. Napoleon chcel ovládnuť Európu. Jeho najväčším triumfom bola bitka pri Slavkove v roku 1805, známa ako ‚bitka troch cisárov‘. Porazil tam spojené vojská Rakúska a Ruska, hoci bol v menšine. Ale mal aj veľkého nepriateľa – Anglicko. Keďže ho nevedel poraziť na mori (prehral pri Trafalgare), skúsil to ekonomicky cez tzv. kontinentálnu blokádu – zákaz dovozu anglického tovaru.

Napoleon a Slovensko (Habsburská monarchia). Ako sa to týkalo nás? Veľmi! Rakúsky cisár František I. (pôvodne II.) bol Napoleonov veľký súper, no vojny stále prehrával. V roku 1805 po bitke pri Slavkove podpísali mier v Bratislave. O štyri roky neskôr, v roku 1809, sa Napoleonove vojská vrátili a ostreľovali Bratislavu. Dokonca vyhodili do vzduchu hrad Devín. Paradoxne, cisár František nakoniec vydal svoju dcéru Máriu Lujzu za Napoleona, aby zachránil ríšu.

Osudná chyba: Rusko. Zlom prišiel v roku 1812. Napoleon vtrhol do Ruska s 500-tisícovou armádou. Ruský vojvodca Kutuzov zvolil taktiku ústupu a vtiahol Francúzov hlboko do krajiny. Napoleon síce obsadil Moskvu, ale Rusi ju podpálili. Prišla krutá zima. Z polmiliónovej armády sa vrátilo len 50 000 zúbožených vojakov. Mýtus o neporaziteľnosti sa zrútil.

Koniec hry a nové usporiadanie. Napoleon bol porazený v ‚bitke národov‘ pri Lipsku (1813) a poslaný do vyhnanstva na Elbu. Ušiel však a vládol ešte 100 dní. Jeho definitívny koniec prišiel v roku 1815 v bitke pri Waterloo, kde ho porazil britský generál Wellington. Napoleon dožil ako zajatec na ostrove Sv. Helena. Víťazi sa potom stretli na Viedenskom kongrese, kde rakúsky kancelár Metternich a ďalší panovníci prekreslili mapu Európy a založili Svätú alianciu, aby zabránili ďalším revolúciám.

Analógia na záver (pre lepšie pochopenie): Napoleonovu kariéru si môžete predstaviť ako hráča v kasíne. Najprv vyhrával obrovské sumy (Slavkov), zmenil pravidlá hry (Code Civil) a kúpil si rešpekt. Ale v Rusku vsadil „všetko na jednu kartu“ a prehral. Namiesto odchodu sa vrátil k stolu (100-dňové cisárstvo), kde pri Waterloo, ako píše Clausewitz, minul posledný halier a musel utiecť ako žobrák.