Hydrosféra a voda na Zemi

Všetka voda na našej planéte tvorí vodný obal Zeme. Voda je v neustálom pohybe, čo nazývame obeh vody. Rieky začínajú svoju cestu tam, kde vyviera prameň. Najdlhšou riekou sveta je africký Níl, zatiaľ čo rieka s najväčším prietokom je juhoamerická Amazonka. Rieka môže vtekať do mora rôznymi spôsobmi, napríklad ak sa rozvetvuje na ramená, vytvára deltovité ústie. Okrem tečúcich vôd poznáme aj jazerá. Najhlbším jazerom na svete je Bajkal a najrozľahlejším je Kaspické more. Človek si však vytvára aj vlastné vodné plochy, ako sú priehradné vodné nádrže, ktoré slúžia na výrobu elektriny alebo ako zásobárne vody.

Svetové ekosystémy a ich usporiadanie

Rastliny a živočíchy spolu s neživou prírodou vytvárajú ekosystém. V prírode sa živiny a energia presúvajú cez potravový reťazec, ktorý začínajú zelené rastliny a uzatvárajú rozkladači, ako sú huby a baktérie. Keďže sa od rovníka k pólom mení teplota a zrážky, pozorujeme jav, ktorý voláme šírková pásmovitosť. Podobné zmeny vidíme aj v horách, kde s rastúcou výškou klesá teplota, čo nazývame výšková stupňovitosť. Dnešným cieľom ľudstva je chrániť tieto systémy cez trvalo udržateľný rozvoj.

Cesta cez prírodné krajiny

Okolo rovníka sa rozprestiera tropický dažďový les, kde sú teploty po celý rok vysoké a prší takmer každý deň. Nachádzajú sa tu pôdy hrdzavej farby, ktoré voláme červenozeme. Človek tieto lesy často ničí vypaľovaním, čo je nebezpečná deforestácia. Smerom od rovníka lesy rednú a menia sa na trávnaté plochy – savany. Tu sa strieda obdobie sucha a dažďov, čo núti zvieratá k ďalekej ceste za vodou, ktorú nazývame migrácia.

V najsuchších oblastiach sveta vznikli púšte, kde spadne veľmi málo zrážok. Život tu existuje najmä tam, kde je podzemná voda, teda v oblastiach nazývaných oáza. Najväčšou púšťou je Sahara. Problémom je rozširovanie púští na úkor inej krajiny, čo voláme dezertifikácia. V miernom pásme, kde leží aj Slovensko, sa striedajú štyri ročné obdobia. Nájdeme tu úrodné trávnaté oblasti, ktoré v Európe a Ázii voláme stepi. Vďaka hromadeniu humusu v nich vznikli najúrodnejšie pôdy sveta – černozeme. Severnejšie oblasti mierneho pásma pokrýva ihličnatý les – tajga, kde sa nachádza málo úrodná pôda zvaná podzol.

Život v mraze a vo výškach

V najchladnejších oblastiach okolo polárnej kružnice leží tundra. Pôda je tu trvalo zamrznutá, čo odborne nazývame permafrost. Okolo pólov sa rozprestierajú polárne krajiny. Na severe je to Arktída a na juhu kontinent Antarktída. V týchto oblastiach slnko v zime vôbec nevychádza, vtedy prebieha polárna noc. Južný pól ako prvý človek v dejinách dosiahol Roald Amundsen v roku 1911.

Aj vysoké pohoria sú drsné. Najvyšším bodom Zeme je Mount Everest. Na jeho vrchol ako prví vystúpili v roku 1953 horolezci Edmund P. Hillary a Tenzing Norgay. Vo vysokých výškach je menej kyslíka, čo u ľudí môže vyvolať stav zvaný výšková choroba.

Človek a jeho svet

Na svete v súčasnosti existuje 195 nezávislých štátov. Štáty, kde vládne prezident, sú republiky, a tie, kde je na čele panovník, nazývame monarchie. Najväčším štátom podľa rozlohy je Rusko a najmenším je Vatikán. Ľudské sídla delíme na vidiecke a mestské sídla. Vo veľkomestách niekedy vznikajú na okrajoch chudobné štvrte, ktoré sa v Brazílii volajú favely.

Aby sme zachovali krásy sveta, najhodnotnejšie miesta chráni organizácia UNESCO. K historickým siedmim divom sveta patrila napríklad Cheopsova pyramída, ktorá sa zachovala dodnes. Medzi nové divy sveta zasa patrí Veľký čínsky múr v Ázii alebo mesto Inkov v Peru s názvom Machu Picchu. Na Slovensku do zoznamu svetového dedičstva patrí napríklad mesto Banská Štiavnica alebo pamiatková rezervácia Vlkolínec.

Analógia pre pochopenie: Predstavte si našu Zem ako veľkú obrázkovú encyklopédiu. Každá prírodná krajina je jednou kapitolou s vlastným príbehom o počasí a zvieratách. My ľudia sme čitatelia, ktorí do knihy nielen dopisujú svoje dejiny v podobe štátov a pamiatok, ale majú aj zodpovednosť za to, aby z tejto vzácnej knihy nevytrhli žiadnu stranu.