Lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny

Téma lesných mikroorganizmov a nekvitnúcich bylín zahŕňa skupiny organizmov, ktoré pomáhajú udržiavať kolobeh živín a vlhkosť v lesnom ekosystéme.

Mikroorganizmy a riasy

V lesnej pôde a na povrchu stromov žijú organizmy, ktoré vidíme len pod mikroskopom.

• Pôdne baktérie sú jednobunkové organizmy. Rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov, čím vracajú živiny späť do pôdy a podporujú vznik humusu.
• Drobnozrnko je jednobunková zelená riasa vytvárajúca tenké povlaky na vlhkej kôre stromov. Vďaka zelenému farbivu chlorofylu v ňom prebieha fotosyntéza, prijíma vodu a oxid uhličitý a uvoľňuje kyslík.

Machy

Machy sú lesné rastliny, ktoré rastú v tieni a na vlhkých miestach a vytvárajú mäkké zelené koberce.

• Stavba tela – tvoria ju pakorienky (príchytné vlákna), pabyľka a palístky.
• Význam – zadržiavajú vodu a vyparovaním udržiavajú v lese vlhko. Z odumretých častí rašeliníka vzniká rašelina, ktorá sa používa ako hnojivo a zlepšuje pôdu.
• Rozmnožovanie – rozmnožujú sa výtrusmi. Výtrusy dozrievajú vo výtrusnici na tenkej stopke vyrastajúcej z machového vankúšika.

Paprade a prasličky

Paprade a prasličky sú trváce nekvitnúce byliny, ktoré obývajú hlavne vlhké a tienisté miesta lesného podrastu.

• Stavba tela
  • majú podzemnú stonku – podzemok a korene
  • paprade majú veľké zložené listy, ktoré sú v mladosti stočené do špirálky
  • prasličky majú v podzemku uložené zásobné látky a nad zem vyrastajú byle, jarná hnedá a letná zelená (praslička lesná)
• Rozmnožovanie
  • rozmnožujú sa výtrusmi, podobne ako machy
  • u papradí sú výtrusnice v kôpkach na spodnej strane listov
  • prasličky tvoria výtrusnice na vrchole jarnej hnedej stonky

Historický význam

V dávnej geologickej minulosti mali predkovia dnešných papradí, prasličiek a plavúňov podobu obrovských stromov. Keď tieto rastliny odumreli a uložili sa vo vrstvách bahna bez prístupu vzduchu, ich telá sa počas miliónov rokov postupne zmenili na čierne uhlie, dôležité fosílne palivo.