Dnes sa pozrieme za oceán. Predstavte si krajinu, kam prúdili ľudia z celej Európy s vidinou nového začiatku. Hovoríme o Amerike, zasľúbenej zemi. Na začiatku to však nebol jeden štát, ale rôznekolónie – anglické, španielske či francúzske. Najsilnejší vplyv tu však získali Angličania. No kolonistom (osadníkom) sa nepáčilo, že ich Anglicko berie len ako svoj majetok a žmýka ich cez vysoké clá a dane.

Čaj, revolúcia a nezávislosť. Všetko to vybuchlo kvôli… čaju. V roku 1773 Angličania zvýšili clo na čaj. Kolonisti v Bostone sa prezliekli za Indiánov, vtrhli na lode a nahádzali debny s čajom do mora. Túto akciu poznáme ako ‚bostonské pitie čaju‘. To bol začiatok vojny. Dôležitý dátum si zapamätajte: 4. júl 1776. Thomas Jefferson napísal Deklaráciu nezávislosti a USA vyhlásili slobodu. Vojna s Angličanmi bola ťažká. Briti mali lepšiu armádu, ale Američania boli prefíkaní. Používali taktiku lovcov a traperov – útočili zo zálohy a rýchlo zmizli v lesoch. Hovorilo sa im ‚minutemani‘, lebo boli pripravení bojovať do minúty. V roku 1783 Američania vyhrali a prvým prezidentom sa stal George Washington.

Sever proti Juhu a Abraham Lincoln. USA rástli, ale mali vnútri obrovský problém. Krajina sa rozdelila na dve časti. Sever bol priemyselný a chcel silnú centrálnu vládu (federáciu). Juh bol poľnohospodársky, plný bavlníkových plantáží, na ktorých dreli otroci privezení z Afriky. Juh chcel voľnejšie pravidlá (konfederáciu). Keď sa prezidentom stal Abraham Lincoln, ktorý chcel zrušiť otroctvo, Juh sa odtrhol. Vypukla krvavá občianska vojna (1861 – 1865). Sever nakoniec vyhral, otroctvo bolo zrušené, ale Lincolna krátko po víťazstve zastrelili v divadle.

Smutný osud Indiánov. Kým sa bieli prisťahovalci hnali za pôdou a zlatom na západ, pre pôvodných obyvateľov – Indiánov – to bola katastrofa. Prisťahovalci im zaberali pôdu a vybíjali bizóny, ktoré boli pre Indiánov hlavným zdrojom obživy. Známe kmene ako Siuxovia alebo Apači bojovali statočne. Možno poznáte mená ako Sediaci býk alebo Geronimo. Nemohli však vyhrať proti presile a modernej armáde. Boli vytlačení do rezervácií a ich kultúra bola takmer zničená.

Zrod veľmoci. Koncom 19. storočia už boli USA svetovou veľmocou. Mali vplyv v Ázii aj v strednej Amerike a v roku 1917 už ako silný hráč vstúpili do prvej svetovej vojny. Z bývalej kolónie sa stal gigant. A to je príbeh, ktorý formoval dnešný svet.