Cesta za samostatnosťou a uznaním

Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa vtedajšie Česko-Slovensko zbavilo vplyvu Sovietskeho zväzu a rozhodlo sa pre smerovanie do „euroatlantických štruktúr“. Keď v roku 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, svet ju rýchlo uznal a naša vlajka prvýkrát zaviala pred sídlom OSN v New Yorku. Hlavným cieľom novej krajiny sa stalo členstvo v Európskej únii (EÚ) a NATO.

Zvrat a úspešný vstup do EÚ

Cesta do Európy nebola jednoduchá. Kvôli problémom s fungovaním demokracie Slovensko spočiatku zaostávalo za susedmi a nebolo pozvané na prvé rokovania. Zmena nastala až po voľbách v roku 1998, kedy sa otvorili dvere k úspešným rozhovorom.

• Kľúčové osobnosti: Dôležitú úlohu zohral nemecký politik Günter Verheugen, ktorý mal na starosti rozširovanie EÚ, a slovenský vyjednávač Ján Figeľ, ktorý sa neskôr stal prvým slovenským eurokomisárom.

• Hlas ľudu: O našom vstupe rozhodli sami občania v referende v roku 2003, kde až 92,46 % zúčastnených hlasovalo za vstup do EÚ.

• Veľké finále: 1. mája 2004 sa Slovensko oficiálne stalo členom EÚ a v roku 2009 sme prijali spoločnú menu euro.

Čo znamená byť „Zjednotení v rozmanitosti“?

Toto heslo vyjadruje, že krajiny EÚ chcú spoločne vytvárať svoj osud, pričom si každá zachováva svoju vlastnú národnú identitu a históriu. V demokratickom systéme majú dnes všetci občania (vrátane budúcich voličov – žiakov) možnosť spolurozhodovať o smerovaní krajiny a nebyť len pasívnymi pozorovateľmi.

Výzvy pre 21. storočie

Svet sa mení a Slovensko s ním. Okrem výhod členstva čelíme aj novým spoločným úlohám, ako sú:

• Ochrana životného prostredia.

• Riešenie hospodárskych kríz a nezamestnanosti.

• Boj proti medzinárodnému terorizmu.